nadradený príd. postavený v poradí, v systéme vyššie, op. podradený: n-é postavenie, cítiť sa n.; log. n. pojem; gram. n. vetný člen;
nadradenosť -i ž.
nadradenosť -ti ž.
nadradenosť -ti ž. 1. (i nad čím, nad kým) ▶ vyššie, významnejšie miesto v istej štruktúre hodnôt, v hierarchii; nadradené, privilegované postavenie (obyč. z pohľadu istej skupiny), prevaha; op. podradenosť: n. ústavy nad inými právnymi normami; domnelá kultúrna n.; zaujať pozíciu morálnej nadradenosti; dokazovať niekomu svoju intelektuálnu n.; krajina demonštruje svoju silu a vojenskú n.; Nespochybňovala moju prirodzenú mužskú nadradenosť. [J. Lenčo] □ polit. teória rasovej a etnickej nadradenosti nacistická ideológia neprávom povyšujúca jednu rasu, jeden národ nad ostatné 2. lingv., log. ▶ pozícia určujúceho člena, nositeľa istých kategórií, zovšeobecňovaných vlastností, vo vzťahu k určovanému členu; op. podradenosť: n. vetného člena v rámci syntagmy; n. vetnej konštrukcie v súvetí; n. všeobecnejšieho pojmu vo vzťahu ku konkrétnejším pojmom 3. ▶ neprimerané, nadmerné sebavedomie, prejav domnelej dôležitosti, nadraďovania, nekritického preceňovania vlastných kvalít; syn. povýšenectvo, povýšenosť: neskutočná drzosť a n.; dokazovať, dávať najavo svoju n.; v jeho vystupovaní cítiť n.; Silene sa zasmiala, v tom neprirodzenom smiechu bol prejav nadradenosti. [P. Kováčik] □ psych., lek. komplex nadradenosti nereálne vnímanie seba samého ako výnimočného génia s nadprirodzenými schopnosťami, prejav psychického ochorenia; nadhodnotený odhad vlastných zásluh al. dôležitosti
nadradený príd. vyšší, významnejší v pomere k niečomu, majúci v istom systéme, poradí vyššie, významnejšie miesto ako ostatné zložky: n-é postavenie; Nie je (umenie) nadradená, ale podradené človeku. (Heč.); log. n. pojem ktorý zahrnuje v sebe iný pojem;
nadradenosť, -ti ž.