nadpráca -e ž. obyč. pejor. práca navyše, nevyžadovaná práca: mnohí funkcionári konali n-u
nadpráca -ce ž.
nadpráca -ce ž. 1. star. ekon. ▶ pracovná činnosť prinášajúca pre zamestnávateľa zisk (nadhodnotu), vykonávaná navyše1, po odpracovaní povinnej práce vymedzenej pracovným časom a pokrývajúcej náklady pracovnej sily: nezaplatená n.; vykonávať nadprácu; Určitú nadprácu má spoločnosť právo privlastniť si ako splátku. [P. Jaroš]; Uhorská šľachta stačila nadprácu svojich poddaných spotrebovať sama. [Slovensko I 1978] 2. expr., často pejor. ▶ činnosť vykonaná nad rámec istých povinností, (nevyžadovaná) práca navyše1: prejavy servilnosti a nadpráce; robiť zbytočnú, obrovskú nadprácu; bola to od neho vedomá a dobrovoľná n.; Nemožno pritom hovoriť o nejakej politickej nadpráci. Je to iba úradník bez zvyšku lojálny voči svojmu nadriadenému. [Pc 1998]; Nadpráci v prospech režimu sa naozaj nedalo vyhnúť? [Sme 2010]
nadpráca, -e ž. ekon. časť pracovného času, v ktorom sa tvorí nadhodnota;
nadprácový príd.