nadpis -u m. (krátky) názov článku, kapitoly, básne ap.
nadpis -su pl. N -sy m.
nadpis -su pl. N -sy m. ▶ jednoslovný al. viacslovný názov nejakého textového celku vyjadrujúci obyč. jeho hlavnú myšlienku, titul, titulok: pútavý, výstižný n. článku, príspevku; báseň bez nadpisu; zvýrazniť n. tučným písmom; nepoužívať skratky v nadpisoch kapitol, tabuliek a grafov; za nadpisom sa nepíše bodka
nadpis p. názov
názov slovné označenie niečoho • pomenovanie: názov, pomenovanie ulice, mesta • meno: miestne meno • zastar. názvisko (Kalinčiak) • označenie • nazvanie: označenie vín • nadpis (krátky názov článku, kapitoly, básne a pod.): nadpis má byť pútavý • titul: kniha vyšla pod titulom Pamäti • titulok (názov článku, obyč. v novinách): palcový titulok
nadpis, -u m. názov (obyč. stručný) kapitoly v knihe, článku, štúdie, novely, básne ap., titul: n-y kapitol (Jégé)
nadpis m. 1. zried. názov knihy, článku a pod.: Už ňeviem, akí mala tá kňiška natpis (Ležiachov MAR); Tá kniška nemala už natpisu, ale bolo to pekné čítanié (Malženice HLO) 2. firemný nápis, vyvesený oznam: Baťa mal velkí natpis (Kameňany REV); Tam biu̯ natpis, že „Do sa smúví bres vipráviaňí, ten sa može najezd bres peňazí`` (Brodské SKA)
nadpis m názov, titul nej. písomného diela: titulus: der Titelschein: titul, napis, nadpis (ML 1779)