nadol prísl. smerom dolu; dolu, op. nahor: pohľad n., voda ho unáša n.
nadol prísl.
nadol prísl. 1. ▶ smerom na nižšie položené miesto od porovnávaného bodu al. od polohy hovoriaceho, dolu, dole; op. nahor: opatrne zostupovať po schodoch n.; spúšťať sa n.; padať kolmo n.; n. sa mu ide ľahšie; n. sa zvezie výťahom; Keď sa človek nakloní smerom k okienku a pozrie sa nadol, vidí sa mu, že je kdesi na konci sveta. [L. Mináčová]; Voda sa s hukotom valila nadol. [M. Jančová]; Ruky klesajú nadol a ľavá sa načiahne za uterákom, vezme ho a prevesí cez zápästie pravej. [P. Jaroš] 2. ▶ na nižšiu (finančnú, hodnotovú a pod.) úroveň oproti tej, s ktorou sa porovnáva, nižšie: tlačiť ceny internetu n.; zaznamenať pohyb dolára smerom n.; zaokrúhľovať čísla za desatinnou čiarkou do päť n. ◘ fraz. odhora [až] nadol a) po celej dĺžke b) celkom, v úplnosti: vysvedčenie s jednotkami odhora až nadol so samými jednotkami; premerať si niekoho odhora nadol a) pozorne, skúmavo si niekoho prezrieť b) nepriateľsky, opovržlivo si niekoho prezrieť
dolu 1. smerom na miesto položené nižšie, nízko (op. hore, dohora, nahor) • dole • nadol: dolu, nadol išli veľmi rýchle; po lane sa spúšťal dole, nadol • poet.: dol • vdol (Vajanský, Lenko) • zried. dodola: Auto sa valilo dodola. (F. Hečko) • zastaráv.: dolunižšie • dolenižšie • nár. doluká: nemohla zájsť doluká do mesta (Ballek) • tadolu • tamdolu (tamtým smerom dolu): tadolu, tamdolu sa pozri
2. do spodnej časti (op. hore, navrch) • dole • dospodu • dospodku • naspodok: dolu, dole, dospodu nahádzali kamene; cenné veci uložil dospodku, naspodok • zastaráv.: dolunižšie • dolenižšie: zostúp dolunižšie • zried. podspod: skryl ich podspod medzi klady
3. na nižšie, nízko položenom mieste, v spodnej časti (op. hore, navrchu) • dole • naspodku: v skrini dolu, naspodku sú iba samé haraburdy; dolu, dole nebolo vidieť nikoho • tamdolu (na tamtom mieste dolu): tamdolu je studnička • zastaráv.: dolunižšie • dolenižšie: Dolunižšie na doline je úzky most. (Chudoba)
nadol p. dolu 1
nadol prísl. smerom dolu: Celé balvany ľadu niesol náš potok nadol. (Vans.) Závrat ma chytal pri pohľade nadol. (Švant.)
nadol prísl. strsl, jzsl smerom dolu, nižšie: Nadol zme sa viezľi aj mi, aľe nahor zme miseľi aj poťisnuť (Ležiachov MAR); Ten plac po_to uhlie, to ňesmelo biď aňi ta nadol, aňi ta nadol (Kľak NB); Jelem skácau̯ nadou̯, zme ho viďeľi, ako tej sklade preskacovau̯ (V. Lom MK); Do téj dolini je tag nadol (Ružindol TRN); Tak ten medvec sa obrácel nadol na hanten bok a já som išuol tajeto (Turie ŽIL) F. tomu je vždi nadol (Brezno) - veselo
nadol [-ol, -ul] prísl smerom dolu, do dolných krajov: tegto nedele nadol puogde (NOVÁKY 1569); kdy nadol chodyl ((ŽILINA) 1609); odessli nadul do Mady (PREŠOV 1784); reka zwrchu nadol uteka (Pie 18. st)