nadobudnúť -e -ú -dol dok. stať sa majiteľom, nositeľom ap. niečoho, získať, zadovážiť si: n. majetok, vzdelanie, istotu; n. si nové šaty
□ n. platnosť začať platiť; n. účinnosť začať byť účinný: zákon n-e účinnosť 1. 1. 1998;
nedok. nadobúdať -a
nadobúdať -da -dajú -daj! -dal -dajúc -dajúci -daný -danie nedok.
nadobúdanie -nia s. práv. ▶ akt získavania hmotných al. nehmotných hodnôt, statkov; proces smerujúci k získaniu istých možností: n. štátneho občianstva; odplatné n. na základe ktorého sa prenechávajú do vlastníctva veci, nehnuteľnosť al. určité právo za odplatu; n. vlastníckeho práva ▷ ↗ i nadobúdať
nadobúdať -da -dajú -daj! -dal -dajúc -dajúci -daný -danie nedok. 1. i práv. (čo (čím)) ▶ stávať sa majiteľom obyč. niečoho materiálneho kúpou, darovaním, dedením zo zákona, rozhodnutím súdu al. iným spôsobom; získavať niečo do vlastníctva: n. majetok, dlhopisy; kúpou n. zbierkové predmety; spôsoby nadobúdania nehnuteľnosti; nadobúdanie podielov v oblasti bankovníctva; pri nadobúdaní lesníckej pôdy platia isté obmedzenia; dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa; vlastníctvo bytu sa nadobúda vkladom do katastra 2. (čo) ▶ úsilím, prácou, učením a pod. sa dopracúvať k nejakému výsledku, niečo dosahovať, získavať: n. potrebnú prax, kvalifikáciu, odbornú spôsobilosť; štúdiom n. nové vedomosti; dieťa v procese výchovy nadobúda mnohé zručnosti; niektoré schopnosti nadobúdame pravidelným cvikom; nadobúdanie skúseností 3. (čo) ▶ postupne získavať isté vlastnosti, istý tvar, vonkajší vzhľad a pod.; meniť sa po kvalitatívnej stránke: dielo začína n. správnu veľkosť, podobu; zákon nadobúda platnosť a účinnosť dňom zverejnenia v Zbierke zákonov; kríza nadobúda obrovské rozmery rozmáha sa; práce majstrov nadobúdajú časom hodnotu; abstraktný ideál postupne nadobúdal konkrétne črty; Zježená a schlpená srsť pomaly nadobúdala prvotnú hebkosť. [A. Pavelková] □ nadobúdať o niečom predstavu a) spoznávať niečo b) začať niečomu rozumieť; nadobúdať význam stávať sa dôležitým 4. (čo) ▶ s vynaložením určitého úsilia niečo získavať; postupne koncentrovať najmä svoje duševné schopnosti, sily, naberať; op. strácať: začínam n. pokoj; pozvoľna nadobúda stratenú silu, istotu, rovnováhu; Spolu s týmto objavom nadobúda odvahu. [Anton Hlinka] □ nadobúdať dojem začínať sa domnievať, nazdávať; nadobúdať pocit, presvedčenie prichádzať k istému záveru; nadobúdať podozrenie začínať podozrievať; [pomaly] nadobúdať vedomie preberať sa z bezvedomia ◘ fraz. [plány, nápady, myšlienky] nadobúdajú jasnejšie kontúry stávajú sa určitými, konkrétnymi; nadobúdať konkrétne/reálne kontúry postupne sa stávať skutočnosťou; nadobúdať nové kontúry meniť sa ▷ dok. ↗ nadobudnúť
nadobudnúť -dne -dnú -dni! -dol -dla -dnúc -dnutý -dnutie dok. 1. i práv. (čo (ako)) ▶ stať sa majiteľom obyč. niečoho materiálneho kúpou, darovaním, dedením, rozhodnutím súdu al. iným spôsobom; zadovážiť si niečo do vlastníctva; syn. získať: n. majetok poctivou prácou; n. akcie; n. nehnuteľnosť v dražbe; nadobudla byt po starej mame; boli to nečestným spôsobom nadobudnuté peniaze; preukázať sa dokladom o nadobudnutí tovaru 2. (čo) ▶ úsilím, prácou, učením a pod. sa dopracovať k nejakému výsledku, niečo dosiahnuť, získať: n. prax, vyššiu kvalifikáciu; n. praktické zručnosti; n. cenné skúsenosti; všetko si musí n. tvrdým cvikom; syn nadobudol vysokoškolské vzdelanie v Bratislave; nadobudnutie akademického titulu úspešné absolvovanie vysokoškolského štúdia 3. (čo) ▶ získať isté vlastnosti, istý tvar, vonkajší vzhľad a pod.; zmeniť sa po kvalitatívnej stránke, dosiahnuť, nabrať: n. potrebnú veľkosť; padajúca kvapka nadobudne tvar gule; počas pečenia koláč postupne nadobudol zlatistú farbu 4. (čo) ▶ s vynaložením určitého úsilia zhromaždiť v sebe niečo; skoncentrovať väčšie množstvo najmä duševných schopností, síl, získať; syn. nabrať: n. smelosť, sebavedomie; nadobudol istotu, že im môže dôverovať; Ak človek nevenuje pozornosť svojmu egoizmu, môže nadobudnúť postoj, ktorému sa v psychológii hovorí narcizmus. [Blu 2003] □ nadobudnúť dojem začať sa domnievať, nazdávať; nadobudnúť pocit, presvedčenie prísť k istému záveru; nadobudnúť podozrenie začať podozrievať; nadobudnúť vedomie prebrať sa z bezvedomia ▷ nedok. ↗ nadobúdať
zbierať 1. zhromažďovať na jedno miesto (obyč. niečo drobné, roztrúsené, rozhádzané): zbierať smeti, omrvinky, papier, triesky • trhať • oberať (zbierať drobné plody): oberať, trhať jahody, ríbezle, maliny • paberkovať (zbierať zvyšky, paberky): paberkovať klásky • vyberať (zbierať peniaze na nejaký cieľ): vyberať na charitu
2. dávať dovedna (najmä isté duševné potencie) • sústreďovať: zbiera, sústreďuje všetky sily na odvetu • koncentrovať: koncentruje myšlienky, odvahu • nadobúdať • získavať • zhromažďovať: rád nadobúda, získava nové poznatky; zhromažďovať všetky duševné sily na odvetu
nadobudnúť, -ne, -nú, -dol dok. (čo, čoho) získať, dosiahnuť pre seba al. pre niekoho: n. majetok; n. smelosť, rozvahu; zákon nadobudol platnosť, účinnosť; Moji predkovia a ja nadobudli sme našim kmeňom slobodu. (Stod.) Nadobudla som si dvoje šiat. (Kuk.) Nadobudol si vážnosti. (Tim.);
nedok. nadobúdať, -a, -ajú
nadobúdať i nadobývať nedok. strsl, zsl získavať, zhromažďovať (obyč. o majetku): Rozum si rašé nadobúdaj a nerob uš takia sprostoste! (Ochtiná ROŽ); Miseľi zme si šetko, od najmenšej opálki, nadobívať (Dol. Lehota DK); Budete si nadobívat nábitok (Stankovany RUŽ); Bou̯ šporovní, fšecko si sám nadobívau̯ (Bánovce n. Bebr.); A tak sme postupňe začali majetog nadobívat (Ludanice TOP); Taško zme to nadobúdali a o šecko zme došli (Brestovany TRN)
nadobudnúť dk čo, čoho získať, dosiahnuť niečo: (dom) mug zat ze swu manzelku nadobudol ((KRUPINA) 1651); (mlynár) obliguge se, žebi mlin w dobrem porgatku držal, kamene namesto slich dobrye nadobudnul (L. JÁN 1704) zaobstaral; w riece Achiloó zmywal telo odtúd tagnú moc nadobudnúl (PT 1778); takovje (zeme a lúky) chudobni kontribuens svu vlastni praci aneb penezmi nadobudnul (TISOVEC 18. st CM) L. n. rozumu získať, osvojiť si vedomosti, znalosti: kďež Waše Milosťi nadobudli rozumu?; powím W. Milosti, čo sa mi dnes rano prihoďilo a (Vaša Milosť) uzná, že sa slušňe na knižki i na rozum, kterého som s ňich nadobudla, hňewám (DS 1795); nadobúdať ndk: ga čžo sebe nadobudam, to ge moga wecz (JASENICA 1704); co sy zmarnil, nech sy nadobuda (PUKANEC 1774); nadobudnúť si [sebe] čo, čoho dosiahnuť, získať niečo pre seba: kteri hressili, odpusstenj hrjchu sobe nadobudli (PoP 1723-24); gakowe slawne sobe gmeno (Mentor) nadobudnul (PT 1796); netoliko neprateluw swjch premužeme, ale y wjrj spasitedlneg sobe ze slowa božjho nadobudneme (CS 18. st)