nadhnať -ženie -ženú dok.
1. nahnať (význ. 2): pes n-l poľovníkovi zver
2. expr. pomôcť niečo dosiahnuť, sprostredkovať: n. niekomu kupcov;
nedok. nadháňať -a
nadháňať -ňa -ňajú -ňaj! -ňal -ňajúc -ňajúci -ňaný -ňanie nedok.
nadháňať -ňa -ňajú -ňaj! -ňal -ňajúc -ňajúci -ňaný -ňanie nedok. 1. i poľov. (čo (komu, čomu)) ▶ prenasledovaním vháňať lovené zviera do blízkosti lovca; behom, plašením, doháňať k poľovníkovi na dostrel; syn. hnať, duriť: n. zver, bažanty; nadháňanie diviačej zveri; pri love si vlci zverinu nadháňajú; Dopredu poslali honcov so psami a strelci sa tak stavali, aby mali zver na očiach, keď ju budú nadháňať. [A. Habovštiak] 2. trochu expr. (čo, koho (komu)) ▶ získavať niečo neprimeraným spôsobom; dostávať niekoho pod svoj vplyv: n. hlasy voličov; n. páchateľovi obete; nadháňal mu zákazníkov; Snaha predať hráča sa blížila doslova ku kupčeniu a nadháňaniu solventných partnerov do ohrady vlastných záujmov. [VNK 2003] ▷ dok. ↗ nadhnať
nadhnať nadženie nadženú nadžeň! nadhnal nadženúc nadhnaný nadhnanie dok. 1. i poľov. (čo (komu, čomu)) ▶ prenasledovaním vohnať lovené zviera do blízkosti lovca; behom, plašením dohnať k poľovníkom na dostrel; syn. nahnať, poduriť: n. poľovníkom zver; psy najskôr zviera nadženú veľkým oblúkom; jeden vlk korisť nadženie a druhý útočí; ak si kosatka vyhliadne tučniaka, tak ostatní členovia rodiny jej ho nadženú 2. trochu expr. (čo, koho (komu)) ▶ získať niečo neprimeraným spôsobom; dostať niekoho pod svoj vplyv: n. zisky, zákazky; nadhnal mu nových klientov ▷ nedok. ↗ nadháňať
hnať 1. nútiť do pohybu al. do zvýšenej činnosti (obyč. živé bytosti) • duriť: hnať, duriť husi na pašu; ženie, durí väzňa pred sebou • nadháňať (hnať zver k poľovníkovi): nadháňať korisť • pobádať • súriť • štvať • náhliť • naháňať (naliehavo): pobádajú, súria, naháňajú nás do roboty • nútiť (násilím hnať): do všetkého ho treba nútiť • kniž. pudiť • nutkať (o cite, pocite): čosi ho pudí k nej; nutká ho do plaču • poháňať (týka sa i neživých vecí): voda poháňa mlyn; poháňa koňa do cvalu, deti do učenia • preháňať (hnať z miesta na miesto)
2. nútiť odísť • odháňať • vyháňať (odniekiaľ): ženú, odháňajú, vyháňajú ma z domu • zaháňať (odniekiaľ niekam): zaháňa psa do búdy • vháňať (niekam): vháňať ovce do košiara • expr.: duriť • pratať: prace deti z kuchyne • hovor. expr. kúriť: kúria nás odvšadiaľ • kniž. pudiť
3. p. ponáhľať sa 1 4. p. rásť 3
honiť usilovať sa dostihnúť niekoho, niečo • naháňať: honili, naháňali zlodeja až po dom • prenasledovať • stíhať: prenasledujú ho, stíhajú ho za vraždu • nadháňať (honiť pri poľovačke): nadháňanie zveri • chytať • lapať: beží, lebo ho chytajú, lapajú
nadháňať, -a, -ajú nedok.
1. (čo, čo komu i bezpredm.) hnať zver smerom k poľovníkovi: n. korisť (Kuk.); pes dobre nadháňa; n. zver poľovníkovi;
2. pejor. (komu) robiť niekomu služby, pracovať pre niekoho, prisluhovať: Taký richtár nadháňa oplanom. (Šolt.)
3. zried. (čo) doháňať: Musím zajtra včaššie nadháňať, čo som zameškal. (Heč.)
4. (čo, komu) spôsobovať, zapríčiňovať; naháňať (o pocitoch, náladách ap.): Všetko, čo teraz videl, nadháňalo mu akýsi strach. (Kuk.); pren. Spomienka nadháňa spomienku (Ráz.) vyvoláva;
dok. nadhnať, -ženie, -ženú, -hnal
nadháňať nedok. 1. priháňať do blízkosti niekoho, hnať smerom k niekomu, niečomu: Koj juhás dojil, tak smo mu furt nadháneli óce (Kameňany REV); Honci nadhánali strelcon zverinu, uš čo sa strílalo (Brestovany TRN); nadháňad vodu na mlin (V. Bielice TOP) 2. doháňať zameškané (napr. učivo): Potom bolo treba nadháňať f škole (Detva ZVO)
nadháňať sa ndk s čím bojovať, zápasiť, súperiť s niečím: z ukrútnym pokussenjm a z wsseligakyma nasylnósťama prudkó sa nadháňass, preto neskládag mysel (BlR 18. st)