Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj ssj

nadeliť -ľ! dok. dať, udeliť, prideliť: n. jedlo, jedla; expr. život mu málo n-l uštedril;

nedok. nadieľať -a, nadeľovať

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
nadieľať ‑a ‑ajú, nadeľovať ‑uje ‑ujú nedok.

nadeľovať -ľuje -ľujú -ľuj! -ľoval -ľujúc -ľujúci -ľovaný -ľovanie nedok.

nadeliť -lí -lia nadeľ! -lil -liac -lený -lenie dok. 1. (komu, čomu čo/čoho) ▶ dať vo väčšom množstve; dať časti vyčlenené (podľa istých kritérií) z celku, poskytnúť, rozdeliť, porozdeľovať: n. deťom jedlo, jedla; n. si odmeny; n. školám financie; Nadelila každému kyslej polievky do hlbokých tanierov. [M. Krno]
2. expr. (komu, zried. čomu čo/čoho) ▶ spôsobiť, že niekto má isté vlastnosti al. prežíva isté situácie v nadmernom množstve, obdarovať; syn. uštedriť: príroda jej nadelila správne proporcie; osud nadelil slobodným matkám ťažké bremeno; život mu až príliš nadelil bôľu a životných rán; kto nadelil Slovensku toľko prírodných krás?
parem. kto chudobnému udelí, tomu Pán Boh nadelí dobročinnosť a štedrosť voči iným býva odmenená
nedok.nadeľovať, k 1 inadieľať


nadeľovať -ľuje -ľujú -ľuj! -ľoval -ľujúc -ľujúci -ľovaný -ľovanie nedok. 1. (komu, čomu čo) ▶ dávať vo väčšom množstve; dávať časti vyčlenené (podľa istých kritérií) z celku, poskytovať, rozdeľovať: n. zamestnancom odmeny; nadeľuje nám tortu, z torty; buďte spravodlivý a nadeľujte rovnako!; spoločnosť nadeľuje svojim zákazníkom darčeky; na Mikuláša deťom nadeľujeme sladkosti; počas vinobrania vinohradníci nadeľovali víno okolostojacim
2. expr. (komu, zried. čomu čo/čoho) ▶ spôsobovať, že niekto má isté vlastnosti al. prežíva isté situácie v nadmernom množstve, obdarúvať; syn. uštedrovať: ťarchy denne nadeľované životom; pri nadeľovaní zodpovednosti určite chýbal; Život v hájovni s parožím na priečelí mi vrchovato nadeľoval, každý deň bol vtedy zázrakom. [V. Švenková]
parem. kto zo svojho udeľuje, tomu Pán Boh nadeľuje dobročinnosť a štedrosť voči iným býva odmenená
dok.nadeliť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

nadeliť, -í, -ia, rozk. -deľ dok. (komu čo, čoho, zastar. i koho čím) dať, udeliť; obdariť: Ja donesiem, čo mi dobrí ľudia nadelia. (Dobš.) Málo pôžitku nám nadelil ten osud! (Kuk.) Nadelíš si mäsa, koľko len chceš. (Kuk.) Rytierov nemeckých do krajiny povolal a ich obšírnym majetkom nadelil. (Kal.) nadeľovať, -uje, -ujú i nadieľať, -a, -ajú

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu