nadbehnúť -e -ú -hol dok.
1. predbehnúť al. dohoniť (kratšou cestou al. väčšou rýchlosťou): n-l ich cez park
2. dohoniť, dohnať (zameškané): musí n., čo v škole zameškal
3. prísť do cesty: n-l mu známy; zajac n-l poľovníkovi;
nedok. nadbiehať -a
1. k 1 – 3
2. vnucovať sa do priazne, natískať sa, predchádzať si: dievča n-a chlapcom
// nadbehnúť si skrátiť si cestu; získať náskok: n. si skratkou;
nedok. nadbiehať si
nadbehnúť -hne -hnú -hni! -hol -hla -hnúc -hnutý -hnutie dok.
nadbehnúť si -hne si -hnú si -hni si! -hol si -hla si -hnúc si -hnutie si dok.
nadbehnúť -hne -hnú -hni! -hol -hla -hnúc -hnutie dok. (komu, čomu; zried. koho, čo) ▶ skrátením cesty al. rýchlejším pohybom predbehnúť niekoho, niečo, často so zámerom dochytiť ho, skrížiť niekomu, niečomu cestu: n. štvanému zvieraťu; policajti nadbehli unikajúcemu páchateľovi; taxíkom n. autobus; nadbehni mu, chyť ho!; nadbehol ich cez les; nadbehli autu z oboch strán; Najprv sleduje mladú ženu, potom jej nadbehne a stretne ju v lese akoby náhodou. [P. Jaroš]; Líška ma chce pekne ošialiť. Pustil som sa behom cez les a v uličke som ju nadbehol. [A. Chudoba] ▷ nedok. ↗ nadbiehať
nadbehnúť si -hne si -hnú si -hni si! -hol si -hla si -hnúc si -hnutie si dok. 1. (ø; kadiaľ) ▶ získať časový náskok prejdením kratšej trasy al. rýchlejším pohybom, skrátiť si cestu: nadbehne si a čaká na nás; nadbehol som si lesom; pes si pravidelne kúsok nadbehol; Vozidiel na ceste stále menej, aspoň si trochu nadbehneme. [Š. Žáry]; Lesník, zvyknutý na horskú chôdzu, si asi nadbehol. [P. Jaroš]; V podstate to, čo si nadbehol na diaľniciach, stráca na úzkych cestách. [Pc 1999] 2. zried. (čo) ▶ vykonať nejakú činnosť v istom časovom predstihu, získať náskok: Išlo jej to jedna radosť, mohla si nadbehnúť aj päť vozíkov a venovať sa umeleckovzdelávacej činnosti. [D. Mitana]; V pohode spravíš všetku dnešnú prácu a ešte si aj nadbehneš. [Sme 1993] ▷ nedok. k 1 ↗ nadbiehať si
nadbiehať -ha -hajú -haj! -hal -hajúc -hajúci -hanie nedok. 1. (komu, čomu (odkiaľ)) ▶ skrátením cesty al. rýchlejším pohybom predbiehať niekoho, niečo, často so zámerom dochytiť ho, krížiť niekomu, niečomu cestu: n. zvieraťu; Jeden zástup nadbiehal [neznámemu] zo severnej strany, druhý z južnej. [M. Húževka]; Vlky sú svorné, dokážu si štvanú zver nadbiehať, obkľúčiť a ich spôsob lovu je účinný. [Brejk 2008] 2. (komu) ▶ horlivo niekoho vyhľadávať s ľúbostným zámerom, uchádzať sa o niekoho nápadným, koketným správaním: okato, neúnavne, rafinovane n. mladej žene; nadbieha jej mladší kolega; So ženou, ktorá mu nadbiehala, nikdy nevydržal dlho chodiť. [Ľ. Zúbek] 3. (komu, čomu) ▶ usilovať sa získať niečiu priazeň prejavmi pozornosti, úslužnosťou a pod. s cieľom mať z toho prospech, líškať sa, zaliečať sa: n. zákazníkovi, šéfovi; populisticky n. voličom; publ. n. vkusu niekoho prispôsobovať sa povrchnému vkusu niekoho aj za cenu výrazného zníženia kvality; Nadbiehali vrchnosti, podlizovali sa. [A. Hykisch]; Už som ti povedala, jej by som zbytočne nadbiehala, lichôtkami u nej nepochodíš. [L. Hagara] 4. zried. (čo; ø) ▶ vykonávať niečo v istom (často neželanom) časovom predstihu, predbiehať: médiá sa pokúsia n. sviatky zaradením rozprávok; vlak zvykne počas jazdy n.; hodiny nadbiehajú denne desať minút idú dopredu, neukazujú správny čas ▷ dok. k 1 ↗ nadbehnúť
nadbiehať si -ha si -hajú si -haj si! -hal si -hajúc si -hajúci si -hanie si nedok. (ø; kadiaľ) ▶ získavať časový náskok použitím kratšej trasy al. rýchlejším pohybom, skracovať si cestu; op. nadchádzať si: n. si skratkou; vodiči si nadbiehajú do stredného až pravého pruhu; každé ráno som si nadbiehala, aby som sa stihla pristaviť pri pekárni a kúpiť čerstvý chlieb ▷ dok. ↗ nadbehnúť si
dobehnúť 1. behom al. veľmi rýchlo prísť • pribehnúť: dobehol, pribehol do školy načas • kniž. al. expr.: dojachať • prijachať: vlak dojachal do stanice • expr.: dopáliť • dotrieliť • pritrieliť: deti dotrielili do jedálne • expr.: dorútiť sa • prirútiť sa • dohnať sa • prihnať sa • dovaliť sa • privaliť sa • dohrnúť sa • prihrnúť sa • dosypať sa • domlieť sa (rýchlo a vo väčšom množstve): skupina sa dorútila do vlaku • docválať • pricválať • doklusať • priklusať • priharcovať • hovor.: dorajtovať • prirajtovať (dobehnúť cvalom, klusom; o koňoch al. o jazdcoch; expr. rýchlo dobehnúť, o ľuďoch): kone docválali celkom spotené; dorajtovať na koni; skupina docválala, priharcovala so smiechom • expr.: doletieť • priletieť (rýchlo dobehnúť, obyč. na dopravnom prostriedku): doleteli na aute, ale hneď zasa odišli • expr.: dofičať • prifičať • dofrčať • prifrčať • dofrňať • prifrňať • dofrnknúť • prifrnknúť • dobrnknúť • pribrnknúť (nečakane, náhle, rýchlo, nevítane a pod.) • expr.: dofuňať • prifuňať • dofukotať • prifukotať • dofučať • prifučať • dopachtiť sa • pripachtiť (pribehnúť s námahou): pes dofučal, prifučal, dopachtil sa s vyplazeným jazykom • expr.: dokúriť • prikúriť: dokúril k nám celý napajedený • expr. pribziknúť (Hviezdoslav) • expr.: dohrmieť • prihrmieť • dorapčať • dohrčať • prihrčať • dohrkotať • prihrkotať • dohrmotať • prihrmotať • dohrmotiť • prihrmotiť • dohučať • dorachotiť • zried. prihartusiť (dobehnúť s hrmotom): vozy dohrčali, dorachotili do dvora • doraziť (dobehnúť al. prísť): dorazil do cieľa posledný • expr.: pribrnieť • pribežkať (o dieťati)
2. nahradiť niečo zameškané • dohoniť • dohnať: dobehol, dohonil celé učivo; dohnal stratený čas • nadbehnúť: musí nadbehnúť, čo zameškala
3. behom prísť včas • dostihnúť: dobehol, dostihol kamaráta na ulici • dohnať • dohoniť • dochytiť: nedohonila, nedochytila posledný autobus • hovor. chytiť: len tak-tak chytili vlak • nadbehnúť (dobehnúť kratšou cestou): nadbehli skupinu skratkou
4. p. oklamať 3
dostihnúť 1. behom al. dopravným prostriedkom dosiahnuť cieľ • dobehnúť: dostihol, dobehol sprievod na námestí • dohoniť • dohnať • dochytiť: dohonil, dohnal vlak autom • hovor. chytiť: ešte chytila posledný spoj • nadbehnúť (kratšou cestou al. rýchlejšie): taxíkom nadbehol autobus
2. vyrovnať sa niekomu v niečom • dobehnúť • dohoniť • dohnať: dostihol, dobehol kolegov v práci; v zručnosti ho nikto nedohoní, nedoženie • hovor. dotiahnuť: dotiahol náskok súpera
3. p. prichytiť 3, dochytiť 1
nadbehnúť 1. p. dostihnúť 1 2. p. dobehnúť 2, 3
nadbehnúť, -ne, -nú, -hol dok.
1. (koho, čo) predbehnúť, predísť kratšou cestou al. rýchlejším pohybom: Nadbehol ich, vzal si svoje. (Ondr.)
2. (čo) dohoniť, dohnať: Musí nadbehnúť i ten kus cesty, ktorý oni zameškajú. (Hor.)
3. (komu, čomu) prísť do cesty (často úmyselne): Skutočne ma teší, že ste mi nadbehli. Práve som vás chcel ísť pohľadať. (Kuk.) Nadbehol jej Sivákov chlapec. Vidno, striehol na ňu. (Kuk.);
nedok. nadbiehať, zried. nadbehávať i nadbehovať
|| nadbehnúť si
1. (koho) predbehnúť, predísť kratšou cestou al. rýchlejším pohybom;
2. hovor. získať náskok;
nadbiehať, zried. nadbehávať, -a, -ajú i nadbehovať, -uje, -ujú nedok.
1. (komu) vnucovať sa, natískať sa, ponúkať sa; chcieť si získať niečiu priazeň: Našli by sa ľudia, ktorí by povedali, že sa vám do domu vtieram, že Paľkovi nadbieham. (Urbk.)
2. (koho, čo) predbiehať kratšou cestou al. rýchlejším pohybom: Hodiny nadbiehajú denne 30 minút. (Stod.);
dok. k 2 nadbehnúť
|| nadbiehať si
1. (koho) predbiehať kratšou cestou al. rýchlejším pohybom;
2. hovor. získavať náskok;
dok. nadbehnúť si
nadbehnúť dok. 1. strsl, zsl vbehnúť niekomu (nečakane) do cesty: Ak som sedel pot stromom, práve na mne nadbehnúl jelen (Kameňany REV); Ale mu nadbehél! (Bošáca TRČ) 2. mimovoľne sa niekam al. do niečoho dostať, nabehnúť: Nadbehou̯ bi do dákej vodi (Stožok ZVO); nadbehnuc (Závadka SOB) 3. expr. roztiahnuť sa, zväčšiť sa: Ráf ke_ca zohriau̯, nadbehou̯ velkosťi (Lipt. Trnovec LM)
nadbehnúť si dok. dostať sa niekam rýchlejšie kratšou cestou, skrátiť si cestu: Tím chodňíčkom zme si dobre nadbehľi (Slovany MAR); Kúšťik si nadbehóv a potom nás čakav járku pri cesťe (Lapáš NIT)