nadarmo prísl.
1. bez úžitku, zbytočne, márne, darmo: nežiť n., n. čakal, n. míňať čas
2. bez príčiny, bez dôvodu: netrápil sa, nevypytoval sa n.
nadarmo prísl. 1. ▶ bez očakávaného výsledku, bez dosiahnutia istého cieľa, úžitku, daromne; syn. darmo, márne, zbytočne; op. nenadarmo: n. čakať na niekoho; n. márniť čas; n. mrhať silami; n. sa usiloval o jej pozornosť; n. mu vysvetľovala znova a znova - nechcel pochopiť; S jednou to aj skúsil, zasa nadarmo. [J. Žársky]; Dlho sa s tým morila, všetko nadarmo. [Sln 1972] 2. ▶ bez toho, aby to bolo nevyhnutné al. odôvodnené, bez dôvodu, bez príčiny; syn. bezdôvodne, darmo, zbytočne: n. sa trápiť pre niečo; n. sa dopredu strachovať; nie n. sa o ňom hovorí, že je najlepší opodstatnene, oprávnene; Jedzte, bratia, načo by sme nadarmo hladovali? [A. Habovštiak] ◘ fraz. brať Božie meno nadarmo kliať, hrešiť; drať si jazyk/ústa nadarmo bezúčelne al. bezvýsledne hovoriť, dohovárať niekomu; drať si nohy nadarmo al. merať cestu nadarmo zbytočne, bezvýsledne niekam chodiť, nič nevybaviť; nežiť nadarmo prežiť činorodý, užitočný život
kliať vyslovovať kliatby, nadávky, hrubé slová • kniž. zlorečiť • preklínať • nadávať: nič sa mu nedarí, kľaje, zlorečí, preklína, nadáva • hrešiť (hrubo): hreší ako paholok • hromžiť • expr. hromovať (na niekoho, niečo): hromží na neporiadky • kniž. klnúť • hovor. expr.: bohovať • stobohovať • šľakovať • expr. zastar.: žúriť (J. Kráľ) • teremtetovať; rúhať sa (hrubo urážať niekoho vznešeného, niečo posvätné): rúhať sa Bohu, nebu • fraz. brať meno Božie nadarmo
nadarmo 1. bez hmotného al. iného prospechu ako výsledku istého úsilia, činnosti a pod.; bez úžitku • darmo • zbytočne • márne: nadarmo, darmo sa ponáhľal, vlak mu aj tak ušiel; zbytočne, márne mu dohovárali, ani tak neposlúchol • daromne • podaromne • hovor. podaromky • zried. nadaromne: daromne, podaromne sa vybrali do mesta; podaromky, nadaromne si budeme podrážky v cudzom meste drať • hovor. nadaromnicu • expr.: podaromnici • nemilobohu: nadarmo, nadaromnicu stráca čas podrobným vysvetľovaním; podaromnici, nemilobohu míňa peniaze na žreby • bezúčelne • neúčelne • neužitočne • jalovo: dnešný deň sme neprežili bezúčelne, neúčelne, neužitočne • bezvýsledne • neúspešne • bezúspešne (bez dosiahnutia výsledku): nadarmo, bezvýsledne, neúspešne ho hľadali po celom okolí
2. bez príčiny, bez dôvodu • darmo • bezdôvodne • neodôvodnene: nevypytovali sa nadarmo, darmo, kde je otec; nie bezdôvodne, neodôvodnene ukazovali na ňu prstom
naprázdno bez dosiahnutia cieľa, bez dosiahnutia konkrétneho účinku • nadarmo • bezvýsledne: jeho námaha vyšla naprázdno, nadarmo, bezvýsledne • márne • zbytočne: márne, zbytočne mu dohovárali • neúčinne • zried. bezúčinne • nahlucho, pís. i na hlucho: jeho slová vyznievali neúčinne, nahlucho
nenadarmo majúc dôvod, opodstatnenie, konkrétny cieľ al. úžitok • nedarmo • nepredarmo: nenadarmo, nedarmo sa vraví, že zvyk je železná košeľa; nepredarmo sa pustili do opravy domu • nie nadarmo • nie darmo • nie zbytočne • nie bezdôvodne • nie neodôvodnene: nie nadarmo, nie darmo, nie zbytočne išli na skusy do sveta; nenadarmo, nie bezdôvodne upozorňoval na nebezpečenstvo
zbytočne bez toho, aby to bolo potrebné, aby na to bol dôvod; bez toho, aby sa dosiahol al. mohol dosiahnuť istý osoh, úžitok, výsledok, cieľ a pod. • bezdôvodne • neodôvodnene • neopodstatnene: zbytočne, bezdôvodne sa bojí zostať sám; neodôvodnene, neopodstatnene sa na neho hneváš • bezúčelne • neúčelne • bezcieľne: bezúčelne, neúčelne, bezcieľne vynaložené finančné prostriedky • nepotrebne • zastar. netrebne: nepotrebne, zbytočne zvyšovali výdavky na reklamu • neužitočne • neosožne: neužitočne, neosožne plytvá silami na nepodstatné veci • bezvýsledne • neúspešne • márne: bezvýsledne, neúspešne sa pokúšali zmeniť prijaté rozhodnutie; márne, zbytočne sa usilovať o nápravu • plano • neplodne • jalovo: plano, neplodne, jalovo mudruje nad každou maličkosťou • naplano: nemôže pripustiť, aby žila tak naplano • darmo • daromne • nadarmo • hovor. nadaromnicu: darmo, daromne ho čakali až do polnoci; nadarmo, nadaromnicu strácali čas • podaromne • hovor. podaromky • expr.: podaromnici • nemilobohu: podaromne, podaromky sa usiloval dostať k veliteľovi; podaromnici, nemilobohu míňa ťažko zarobené peniaze • naprázdno: stroje bežia naprázdno, zbytočne
porov. aj zbytočný
nadarmo prísl. bez výsledku, bezvýsledne, zbytočne, márne: n. rozprávať, čakať; Nadarmo vábil kupec zaliečavým hlasom. (Fr. Kráľ)
● hovor. jesť chlieb n. zaháľať, neosožne žiť; náb. brať meno božie n. hrešiť, kliať, bohovať
nadarmo i nadarme prísl. 1. strsl, zsl bez úžitku, zbytočne, márne: Veru si ja pre ťeba ňebuďem nadarmo nohi lámať (Mošovce MAR); Veľa sa ťem náš Paľko vitrápil, preca ňi nadarme (V. Lom MK); Buli zmo na súde, a zaz nadarme (Brusník REV); Sin sa mu straťeu̯, zháňau̯ sa po ňom nadarmo (Bánovce n. Bebr.); Lenže fčul sa robilo dva roki nadarmo (Myslenice MOD) F. nadarmo chleba nejjé (Brestovany TRN) - je šikovný, užitočný 2. bez príčiny, bezdôvodne: Neboj se, van nadarmo neprišól, istotne bude dašva kceč (Kameňany REV); Nadarmo hu nevolali k ním, choda boli hnevníci (Malženice HLO)
nadarmo prísl 1. zbytočne, bezvýsledne, márne: nadarmo jest milování, když Buch nedá požehnání (ASL 1603-04); nadarmo chce múdrým byti, kdo se neví opatriti (RL 1642); abys tu cestu ku smrti nemeral nadarmo (GŠ 1758); nadarmo se wjru swu honosy (SPIŠ 18. st) L. (sparený skorocelový list) prilož na žaludek, gest dobre, kdy se kdo nadarmo sili (RTA 17. st) nutká na vracanie 2. bez úžitku: nadarmo ge stribro, zlato skupemu mužowi (GV 1755); dare verba ventis: neužitečne, nadármó mlúwiti (KS 1763); abys habyt mnjcha nadarmo nenosyl (BlR 18. st) 3. bez príčiny, bezdôvodne: nezakazuge se wrchnostj sločincuv sudity a trestaty, nebo nadarmo nenosy meč (CO 17. st); gmeno Jupitera nadarmo bere (PT 1796) F. neberz nadarmo mena bozyho (VD 1532) nehreš, nekľaj (Boha), nebohuj; gmeno Iupitera nadarmo bera posskwrňowat se opowažugess? (PT 1796) hrešiac, kľajúc (Jupitera), bohujúc