nadaný príd. majúci nadanie, talentovaný: n-é dieťa, n. maliar
nadaný -ná -né 2. st. -nejší príd.
nadaný -ná -né 2. st. -nejší príd. ▶ ktorý má nadanie, vrodené vlohy, predpoklady na vykonávanie istej činnosti; ktorý v niečom mimoriadne vyniká; syn. talentovaný; op. netalentovaný: pohybovo, hudobne n. človek; všestranne n. umelec; nadpriemerne n. žiak; koncert výnimočne nadaného huslistu; podporovať nadané deti; Keď som sa hneď po prvých taktoch začala mýliť, dokázala som svojou nešikovnosťou zneistiť aj svojho nadaného spolužiaka. [E. Farkašová]; Najviac o odchode zo Slovenska uvažujú mladí ľudia, ktorí ešte nemajú záväzky, sú flexibilnejší i jazykovo nadanejší. [NS 2008]
nadaný majúci prirodzené vlohy na nejakú činnosť • talentovaný: je to nadaný, talentovaný básnik, matematik • šikovný • schopný (v istom odbore ľudskej činnosti): chlapec je šikovný v športe; byť mimoriadne schopným pedagógom • geniálny (mimoriadne, výnimočne nadaný): geniálne dieťa • rodený: rodený obchodník • zastar.: obdarený • obdarovaný (Vajanský)
schopný ktorý má vlastnosti potrebné na vykonávanie niečoho (op. neschopný): schopný mladý pracovník; vojak je schopný • zručný • zastaráv. oberučný • expr. kaľavný (pracovne, obyč. manuálne schopný): zručný, oberučný remeselník; oberučná, kaľavná dievka • súci • šikovný • hovor. akurátny (vyhovujúci zo všetkých stránok): súca, šikovná krajčírka; vybrať si akurátnu ženu • bystrý (rozumovo schopný): bystrý študent • talentovaný • nadaný: talentovaný, nadaný herec • perspektívny (schopný vývinu, rastu): perspektívny vedec • obratný (bystrý, pohotový v konaní): obratný obchodník • podnikavý • akcieschopný (schopný konať, schopný činu, nezaháľajúci): podnikavá osoba; podnikavý, akcieschopný kolektív • zdatný • životaschopný (plný energie, zdravia, schopný postarať sa o seba): byť telesne zdatný; nepotrebuje pomoc – je zdatný, životaschopný • povolaný • kniž. spôsobilý: byť povolaný, spôsobilý na túto činnosť • potentný (pracovne al. pohlavne schopný): potentná mladá autorka, potentný muž
šikovný 1. ktorý má dobré (telesné al. rozumové) schopnosti, ktorý sa vie uplatniť, presadiť; svedčiaci o šikovnosti (op. nešikovný) • schopný: na prvý pohľad to bol šikovný, schopný človek; šikovný, schopný lekár • súci • rúči • krepký • expr.: kaľavný • svedčný • hovor. akurátny (vyhovujúci zo všetkých stránok): priviedol si súce, rúče dievča do domu; tetka bola jazyčnica, ale kaľavná, akurátna žena • obratný • vrtký • svižný • svižký (pohybovo šikovný): obratné, vrtké prsty klaviristu behali po klávesoch; s pôžitkom sa dívala na vrtkých, svižných, svižkých tanečníkov • zručný • umný • zastar. oberučný (šikovný v práci, obyč. manuálnej): koberce utkané zručnými, umnými rukami starej mamy; oberučný učeň • nadaný • talentovaný (ktorý má na niečo talent, nadanie): nadaný, talentovaný študent • bystrý • chytrý • chápavý • dôvtipný • vynachádzavý • vynaliezavý (rozumovo šikovný): na svoj vek je chlapček veľmi bystrý, chytrý, chápavý; dôvtipné, vynaliezavé, vynachádzavé dieťa; vynaliezavá, vynachádzavá hlava • podnikavý (ktorý má rád činnosť, aktivitu) • praktický (ktorý si vie poradiť s akoukoľvek prácou, ktorý triezvo rozmýšľa; op. nepraktický): podnikavý sused; je veľmi praktická – poradí si so všetkým sama • nár. obhoditý
2. p. dobrý 2, pekný 1
životaschopný ktorý má vlastnosti potrebné do života • súci • rúči: je to životaschopný mladík; súca, rúča študentka • schopný • kniž. spôsobilý: schopný, spôsobilý odborník • hovor.: šikovný • akurátny: šikovná, akurátna dievčina • bystrý • talentovaný • nadaný (rozumovo schopný): talentovaný herec • obratný • zručný • zastar. oberučný • expr. kaľavný (manuálne schopný): oberučný, kaľavný tovariš • zdatný • vitálny (s dobrými zdravotnými predpokladmi): zdatný, vitálny človek • podnikavý • akcieschopný • nelenivý • príčinlivý (schopný konať v rozličných situáciách): podnikavá, príčinlivá skupina umelcov • energický • priebojný • rázny (ktorý má veľa energie a chuti konať): energická, priebojná žena • kniž. životaplný: životaplná mládež
nadaný príd. majúci nadanie, talent: n. človek, n. študent, maliar, básnik;
nadanosť, -ti ž. talentovanosť
nadaný príd. strsl, zsl majúci nadanie, schopný: Miľo bou̯ nadaní človek, ten to adž na plukovňíka doťiahou̯ (Ležiachov MAR); Aľe Ana bola takto nadaná, choďila do mesta ručnie práce po domách učiť (Paludza LM); Ondrovo deči sú šitko takia nadania (Kameňany REV); Aj učitel hovoril, že je chlapedz nadaní (Brestovany TRN) F. ten sa robí už len velmi nadaní f tom opchodze (Bzince p. Jav. NMV) - dôležito sa tvári
nadaný príd práv 1. stanovený, určený, daný: prodaly sme ctwrtinu z ureku ze wsselykymy vžitky k tomu vreku nadanymy (L. TRNOVEC 1595); podle običege od predkov nadaneho (HYBE 1629) 2. poskytnutý ako výsada: wedle nadanych privilegj od dawnych kraluw (N. BAŇA 1748 E)