Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

nadať dok. povedať (niekomu) ostré, urážajúce slová, vynadať: n. niekomu za neporiadok; n. niekomu do sprostých;

nedok. nadávať -a

1. k nadať: susedia si n-jú

2. hrešiť, hromžiť, kliať: celý deň (iba) n-a, n. na dopravu

nadať -dá -dajú -daj! -dal -dajúc -danie dok.

nadať -dá -dajú -daj! -dal -dajúc -datie dok. (komu (do čoho)) ▶ hrubými, urážlivými slovami vyjadriť negatívny postoj, hnev voči niekomu; syn. vynadať: vulgárne, hrubo n. rozhodcovi; n. niekomu do bláznov, do debilov; mám chuť poriadne ti n.!; nezdržal sa a škaredo mu nadal; Nadal mi vtedy do sopliakov a do zasranov, tak som mu jednu strihol. [L. Hagara]; Keď mi doma nadali do sprostých husí, zobrala som kufrík a šla. [P. Kováčik]; Somár jeden sprostý, - nadal si v duchu. [M. Brnčal] ▷ nedok. ↗ nadávať

nadávať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vanie nedok. 1. (komu (do čoho)) ▶ hrubými, urážlivými slovami vyjadrovať negatívny postoj, hnev voči niekomu: sprosto, oplzlo, škaredo, hnusne n. ľuďom; nadáva chlapcovi do somárov; v duchu som si nadával; často sa hádajú a nadávajú si; opilec začal okoloidúcim surovo n.; dieťa by nikdy nemalo počuť nadávanie do hlupákov; Prirodzene, že chlapi sa onedlho poškriepili, nadávali si a strhla sa divá bitka. [V. Krupa]
2. (na koho, na čo; ako; ø) ▶ prejavovať nespokojnosť, nervozitu, hnev neslušnými, hrubými slovami, nadávkami; syn. hrešiť, hromžiť: odporne, hrubo, hrozne, zúrivo, bezdôvodne n.; s ničím nie je spokojný, nadáva na celý svet; nevedeli, či majú plakať alebo nadávať; neprešiel deň, aby nenadával; zbytočné nadávanie na usporiadateľov; My všetci sme preto na jeho strýca nadávali, že je žgrloš. [Ľ. Zúbek]
◘ fraz. expr. nadáva ako najatý bez prestania hreší; nadávať ako kočiš/pohan používať najhrubšie nadávky, byť vulgárny
▷ dok. k 1 ↗ nadať

nadať¹ p. nadávať¹

nadať² p. nadávať²

nadať³, -á, -ajú dok. kniž. zastar. (koho čím) dať niekomu niečo, obdariť, obdarovať: I opatriť ju splna prospechu, pohodlím nadať. (Hviezd.)

nadávať¹, -a, -ajú nedok. (komu, na koho, na čo i bezpredm.) vravieť (niekomu) ostré, hrubé, urážajúce slová, nadávky: surovo, hnusne n.; Mišo je urazený, že mu Jožo nadáva do somárov. (Fr. Kráľ) Náhlil sa len naoko, aby mohol nadávať na zaťa. (Jégé);

dok. nadať¹, -á, -ajú

nadávať², -a, -ajú nedok. nár. (koho) popudzovať, navádzať: Tak ju to vy nadávate, ženy? (Tim.);

dok. nadať², -á, -ajú

nadať sa dok. (nadáť sa, nadiat sa) zsl (obyč. záporové) myslieť si, nazdať sa: Aňi son sa ňenadála a uš sa zetmelo (Hul VRB); Veru zme sa nenadáli, že vindeme na psí triccátek (Brestovany TRN); Ráno človek stane a ani sa nenadá, čo ho cez den stihne (Radošina NIT); Ňenadál sa, že ho očekává (Bošáca TRČ); Do bi sa ta bol tu nadial! (Myjava); Ani sme sa nenadáli a bili sme tam (Brodské SKA)

nadať¹ dok.
1. csl vysloviť urážlivé slová, vynadať niekomu: Nadaď nám dobre nadala (Necpaly MAR); Mara zažaluvala Anču, že jej nadala do kurieu (Návojovce TOP); Špatno-prešpatno ím nadav (Brestovany TRN); Nadal mu do somaruf (Dl. Lúka BAR); Eśči mi jim nadala, že taki britki motor maju (Vranov)
F. som jiej nadal, až hučalo (V. Rovné BYT); tag mu nadala, kolko sa len donho mestilo (Lukáčovce HLO) - veľmi, poriadne
2. čiast. jstrsl nahovoriť, naviesť niekoho na niečo: Suseda ma nadala (Bzovík KRU); Oťec sa dau̯ nadať (Šumiac BRE); Vi sťe ma na to nadaľi, abi som šou̯ do ňich (Tisovec RS)
3. gem oklamať: A preč sťe ma nadaľi, že ocíg je už doma? (Tis. Hámor RS); Ja̋ se nadad va̋dz nedám (Rochovce ROŽ); Dal som se mu nadač, eš pajde za moro, a vam podnes tu sedží (Nandraž REV)

nadať² dok.
1. spiš, šar dať za úlohu, prikázať: Madz nam nadaľi dreva nanosic (Studenec LVO); Co vam nadala učiteľka na ulohu? (Spiš. Štvrtok LVO); Ňeśem polno peňeźí, co mi moja dzieuka nadala (Hnilčík SNV); Co vam nadaľi f škoľe? (Dl. Lúka BAR)
2. prideliť, dať niekomu: Títo chlapci každí ako povedau̯, tag im tá ocova sestra mená nadala (Detva ZVO)

nadať dk
1. práv koho, čo čím obdarovať niečím; udeliť, poskytnúť isté výsady, privilégiá: poproste mileho Buoha za ty wssechny, kteriz tonto (!) swaty dom nadaly ruchem, kalichy, knehamy, swethnyky (SM 1479); jsme obdarovani a nadani tiemi svobodami (SKALICA 1529 SLL)
2. práv komu (čo) (o majetku, funkcii) dať, darovať, prideliť do vlastníctva al. do držby: Martin Mlynarz zadal rozdielenie statkow od gegich przedkow gim wedle sprawedlnosti nadanych (ŽK 1473); gest nas, abychom gemv zapsali w meske knihy ugednanie a luky, role, lesy, kterez nadane su od dawnich czasow k kostolu haynickemu pro služebnikow slowa božiho (HÁJNIKY 16. st); (páni) nam y z predialskich gruntoch swich tolko zemy nadaly, ze teraz geden sedlak za troch se počitowaty može (BERTOTOVCE 1628); sin neboheho Krysstowa Slowika žadal u nas, abichme gemu od otcze a Marka Smolki odkupene ssoltistwo nadali a confirmowaly (ORAVA 1663 E)
3. komu čoho dať navyše, pridať niekomu niečoho: Istwanowy wimeral se placz menem Heriowsky, ze pak se nemohol tolky placz obsahowaty yako Dangelow, nadannuo mu s pani Ganowskey zahrady (LIPTOV 1622); sto kožy kupil, na ktere mu gesste dewat kožy nadaly (KRUPINA 1745)
4. komu (do) čoho, čo (o nadávkach) adresovať, dať, povedať niekomu: actorowj kurwi sinow nadal (ŽILINA 1622); nadal si gemu sskrinarow, že lidske sskrine lamal (NIŽNÁ 1635); nadal mne, zye sem metla bozy (SKALICA 1660); zustawa w zlodegstwu y to nadannj kurewstwa na ocžy manželcze (P. ĽUPČA 1706); panu Szeghy Istvanovy taže Zuzana Tursky do czigany nadala (T. DVORY 1739); nadaly gsu sebe gak kurewstwja, tak y zlodegstwya (KOŠECA 1741); gemu (mýtnikovi) spatne recsi a do huncsvutov nadal (RUDNO 1758); gemu sspatnich reči nadal (VP 1764); nadávať ndk k 2: puobožny patrony, otczowe starý starost magicze o chude lidy, obzwlasstne naprotiwky cirkwy Kristoweg, nadawaly s swich statkow luky, zeme oracze, k tomu hory, lesy, aby wzdy bola ziwnost slussna a pocztiwa sluzebnikom slowa boziho (HÁJNIKY 16. st); od dawek sedlakůw oslobozugeme nadawagjcze gjm slobody (s. l. 1619 E); šoltisowy Gurowy Weszelovskemu nadawagy se cžtiry zarembky (L. LÚŽNA 1670 E); k 3: od ginšych danek, napadkov a zbyrek tych gistych sedlakuov našich vinjmame a oslobozugeme, nadavagjce gim na to gešte za vplne dva roky od tohoto včylegsjho počjtage slobody a lhoty (BYTČA 1619 E); k 4: Gasspar Smrtnika byl nahanyl a do zlodegstwy gemu nadawal (S. ĽUPČA 1603); potom panj Contorowa wen wybehla nadawagicze Byročky fflandru (KRUPINA 1691); tenze Drasskousky Gabor mne gak na dobrom mene, tak y na poctywosty meg manzelce nadawal (LACLAVÁ 1706); Mychael Sjelecki p. cechmistroweg nestatečne mena nadawal (KRUPINA 1776); potom sme sj y do huntzwutou nadawali (s. l. 1789); nadávať dk komu, čoho, na čo dať niekomu väčšie množstvo niečoho: Sskwarkoweg Zoffigi nadawal na tie zeme wisse prawa (JELŠAVA 1602); dolewok do dezmowych wyn, po drobnu nadawalo se fl 5; deset zlaty, ktere moga manželka w čas nudzy gesste pred gedenactmy roky rozličnjm časem nadawala (KRUPINA 1684; 1737); geslj (Gábor) na negaky rowass (mäsa) swogeg cželady nadawal (PUKANEC 1767); nadávať si [sebe] ndk koho podávať si niekoho: wssecy traga (chlapi) se na neg (na Vladára) chitili a za wlasi geg trhali, ano z ostrohama sebe geden druhemu nadawali (s. l. 1788)

nadať sa dk nazdať sa, myslieť si, pomyslieť si: nadame se, zie mogie niekdo zapalil seno; tak se nadame, že geden (kromráš) se mocy bude kupiti za vher. fl 30 (TRENČÍN 1587; 1641); kde se kdo nenada, nesstesti tam zhleda (BV 1652); ani sem se nikdi nenadal, že bych se negakym spusobem mohel od toho žiwota zwikloste odlučit (DuH 1726); zdaliz by se byl nadál, že ten lotr se obrátj? (MPS 1777); žaden, nadam se, bj nepochwaljl takoweho sluzebnika (Káz 18. st); nadávať sa ndk: bezbožnj gest, kterj se nadawa, že se z nahodu točya nasse wecy (KoB 1666); cžeho se nenadawame, cžasto skusyti musyme (Se 18. st); nadievať sa² [-ív-] ndk čo od koho nádejať sa, očakávať: ya sem se przyzen od was nadywal, a to neny (PLAVEČ 1455)

nadievať sa² p. nadať sa

nadívať sa³ p. nadať sa