Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

nad, nado (v spoj. nado mňa/mnou, nado dvere/-mi) predl.

A. s A vyj.

1. smerovanie vyššie od niečoho al. niekoho, op. pod(o): vyletieť n. vrchy, zavesiť n. posteľ, skloniť sa n. spiace dieťa

2. zreteľ: drahší n. zlato; soľ n. zlato; n. jej muža niet

3. mieru: piť n. únosnú mieru, mať práce n. sily; žiť n. pomery veľmi nákladne; teplota n. 30 °C; majster n. majstrov vynikajúci majster

4. väzbu pri slovesách: vyšvihnúť sa n. niekoho, vypínať sa n. všetkých

B. s I vyj.

1. miesto položené vyššie od niečoho, op. pod: lietať n. hladinou, n. horami, ohrievať ruky n. ohňom; hmla n. mestom

2. hierarchicky vyššie postavenú inštitúciu, orgán al. jednotlivca, op. pod: n. krajskými úradmi je vláda, má n. sebou dvoch vedúcich

3. účel, cieľ: sedieť n. príkladmi, n. učebnicou

4. príčinu: trápiť sa, smútiť n. niečím, smiať sa n. niečím, krútiť hlavou n. neporiadkom

5. väzbu pri slovesách a menách: víťaziť n. predsudkami, premýšľať n. životom, zľutovať sa n. protivníkom; nadvláda n. chudobou

nad, nado predl. s A i I

nadránom, pís. i nad ránom prísl.

Bánovce nad Ondavou -viec ž. pomn.

mesto na východnom Slovensku v Michalovskom okrese juhozápadne od Michaloviec;

Bánovčan, Ondavskobánovčan -na pl. N -nia m.;

Bánovčanka, Ondavskobánovčanka -ky -niek ž.;

bánovský, ondavskobánovský -ká -ké príd.

Belá nad Cirochou Belej ž.

obec na východnom Slovensku v Sninskom okrese západne od Sniny;

Beľan, Cirošskobeľan -na pl. N -nia m.;

Belianka, Cirošskobelianka -ky -nok ž.;

beliansky, cirošskobeliansky -ka -ke príd.

Brestov nad Laborcom -va m.

obec na východnom Slovensku v Medzilaborskom okrese južne od Medzilaboriec;

Brestovčan, Laboreckobrestovčan -na pl. N -nia m.;

Brestovčanka, Laboreckobrestovčanka -ky -niek ž.;

brestovský, laboreckobrestovský -ká -ké príd.

Dlhá nad Kysucou Dlhej ž.

obec na severnom Slovensku v Čadčianskom okrese juhozápadne od Čadce;

Dlžan, Kysuckodlžan -na pl. N -nia m.;

Dlžianka, Kysuckodlžianka -ky -nok ž.;

dlžiansky, kysuckodlžiansky -ka -ke príd.

Dlhé nad Cirochou Dlhého s.

obec na východnom Slovensku v Sninskom okrese juhozápadne od Sniny;

Dlžan, Cirošskodlžan -na pl. N -nia m.;

Dlžianka, Cirošskodlžianka -ky -nok ž.;

dlžiansky, cirošskodlžiansky -ka -ke príd.

Hažín nad Cirochou -na L -ne m. obec na východnom Slovensku v Humenskom okrese východne od Humenného;

Hažínčan, Cirošskohažínčan -na pl. N -nia m.;

Hažínčanka, Cirošskohažínčanka -ky -niek ž.;

hažínsky, cirošskohažínsky -ka -ke príd.

Kamenica nad Cirochou -ce ž. obec na východnom Slovensku v Humenskom okrese východne od Humenného;

Kameničan, Cirošskokameničan -na pl. N -nia m.;

Kameničanka, Cirošskokameničanka -ky -niek ž.;

kamenický, cirošskokamenický -ká -ké príd.

Modra nad Cirochou -ry L -re ž. obec na východnom Slovensku v Humenskom okrese severovýchodne od Humenného;

Modran, Cirošskomodran -na pl. N -nia m.;

Modrianka, Cirošskomodrianka -ky -nok ž.;

modranský, cirošskomodranský -ka -ke, modriansky, cirošskomodriansky -ka -ke príd.

nad (nado len v spojeniach nado mnou, nado mňa, nado dvermi) predl.

I. so 4. p.

1. vyjadruje smerovanie deja do vyššej polohy, ako je vec (osoba) označená menom vo 4. p.: Preniesol sponad stola lampu nad posteľ. (Taj.) Zohol sa nízko nad Magdaléninu tvár. (Fig.) Keď bol dolu, pozrel nad seba. (Jégé) Hmla vzniesla sa už nad zem. (Urb.)

2. vyjadruje, že niečo (osoba al. vec) v porovnaní s niečím iným má vyššiu hodnotu, cenu, mieru ap.: soľ nad zlato; dobrá rada nad zlato (prísl.); Elenu mal rád nad život. (Kal.) Bo spevu na božom svete nad slovenský nenájdete. (Chal.) Hradská bola tvrdšia nad kameň. (Švant.)

3. vyjadruje, že niečo presahuje istú hranicu, medzu, mieru: piť, fajčiť, nad mieru; žiť nad pomery nákladnejšie, ako dovoľujú prostriedky; záväzky nad plán (Hor.); práca nad čas; teplota nad 60 °C;

4. obyč. so 4. p. mn. č. opakovaného podst. mena vyjadruje stupňovanie, vysoký stupeň niečoho: Dám vám radu nad rady (Bedn.) veľmi dobrú; lapaj nad všetkých lapajov (Ondr.) veľký lapaj; Bola to bolesť nad všetky bolesti (Fig.) veľká; majster nad majstrov (Dobš.) znamenitý majster;

II. so 7. p.

1. vyjadruje, že niečo sa nachádza al. deje vo vyššej polohe ako predmet (vec, osoba) označený menom v 7. p.: Opekajú si voňavú slaninu nad pahrebou. (Chrob.) Malý žeravý (ohník) zasvietil nad dolinkou. (Urb.) Nad bránou bol oblôčik. (Jégé) Zimné jasné nebo bolo nad nimi. (Tat.)

● nad ránom pred svitaním, na svitaní;

2. vyjadruje, že osoba al. vec podlieha právomoci, vplyvu niečoho, niekoho: Nad krajom je povereníctvo v Bratislave. (Laz.) Nemá nad sebou pána ani hospodára. (Kuk.)

3. vyjadruje, že niečo (al. niekto) je istým spôsobom nejakou činnosťou zasiahnuté(-ý), zasahované(-ý): uvažovať, rozmýšľať nad niečím, rozhodnúť nad niečím, nad niekým, vyniesť nad niekým rozsudok, zmilovať sa, zľutovať sa nad niekým, mať dozor nad niekým, nad niečím, bdieť nad niekým, zvíťaziť nad niekým, triumfovať, dominovať nad niekým, vládnuť nad niekým;

4. vyjadruje príčinu nejakej činnosti, nejakého duševného al. citového stavu: rozčuľovať sa, pohoršovať sa, rozhorčovať sa nad niečím (nad niekým), rozhnevať sa nad niečím, čudovať sa nad niečím, ustrnúť, užasnúť nad niečím (nad niekým), plesať, radovať sa nad niečím, zasmiať sa nad niečím, žialiť, smútiť nad niečím

nad, nado predl.
A. s A vyjadruje
1. csl smerovanie deja do vyššej polohy: Tam som ho chcela nat posťeľ zavesiť (Ležiachov MAR); Ko_dzme višle nad horu, tan zme potom odechovale (V. Lom MK); Dvihóv haluz nade mna, abi son s tú nošu nezaprela (Malženice HLO); Jak človek cali dzeň tar, ta večar už negebiroval ruki nad hlavu položic (Kokšov-Bakša KOŠ)
2. miest. strsl, zsl zreteľ hodnotenia: Miad_e nat šecke medecíne (Čelovce MK); Čerešňa to bola nat šecki stromi (Chocholná TRČ); Mislí si, že nad neho neni (Vištuk MOD)
3. mieru: Í, to je macher nad machróv, ve šeckén sa vizná! (Bučany HLO); Človeg nemóže si začad volačo nac cvoje možnosci (Lovčice TRN)
4. väzbu pri slovesách typu vyvyšovať sa: Fčiľejší človek kec ovoňia mesto, uš sa doma kasá nad iních (Brvnište PB); Bola z bohatéj rodzini a vinášala sa nad druhé chudobnejšé dziévki (Malženice HLO)
B. s I vyjadruje
1. csl miesto vyššie položené ako iné: Poton zme tú slaňinku nat plameňom piekľi (V. Lom MK); A nac ctuňňou viliav do kibla vodu (V. Maňa VRB); Nad ňím (prameňom) stojí kaplnka Svatéj Trojice (Dobrá Voda PIE); Druhi bival nat cestu, jak śe idze na Bankof (Kluknava GEL)
2. csl príčinu: Aj zme nad ňim spievalej, ag bou̯ chlapec, žebej bou̯ s ňeho kňaz ľebo rechtor (Lešť MK); Len krúcev z hlavu nade mnu, že son zlém porátku (Brestovany TRN); Mala take kňiški, co nad ňima treba plakac (Fintice PRE)
3. strsl, zsl vplyv, právomoc: Na_tími piaťimi panskími sau̯ašmi mau̯o panstvo ešťe jedňího hlauňího baču (Podkonice BB); A šiou̯ f cibíľe obľečení a bou̯ nat policajtí (Detva ZVO); V majjéri nat tima švajčari ból ešče obršvajčar (Brestovany TRN); hadnaď nad zbojňíkmi (Krpeľany MAR)
4. účel: Celú noc sedzev nat papiéri a rátav, lebo mu obecnéj kase volačo neštimuvalo (Bučany HLO)
5. väzbu pri slovesách a dejových menách: Omíšľam na_tím sinom (Bystrička MAR); A ten žebrák furt kričav, abi sa nan nín zmiluvali (Malženice HLO)

nado p. nad

nad, nado predl.
A. s A vyjadruje
1. csl smerovanie deja do vyššej polohy: Tam som ho chcela nat posťeľ zavesiť (Ležiachov MAR); Ko_dzme višle nad horu, tan zme potom odechovale (V. Lom MK); Dvihóv haluz nade mna, abi son s tú nošu nezaprela (Malženice HLO); Jak človek cali dzeň tar, ta večar už negebiroval ruki nad hlavu položic (Kokšov-Bakša KOŠ)
2. miest. strsl, zsl zreteľ hodnotenia: Miad_e nat šecke medecíne (Čelovce MK); Čerešňa to bola nat šecki stromi (Chocholná TRČ); Mislí si, že nad neho neni (Vištuk MOD)
3. mieru: Í, to je macher nad machróv, ve šeckén sa vizná! (Bučany HLO); Človeg nemóže si začad volačo nac cvoje možnosci (Lovčice TRN)
4. väzbu pri slovesách typu vyvyšovať sa: Fčiľejší človek kec ovoňia mesto, uš sa doma kasá nad iních (Brvnište PB); Bola z bohatéj rodzini a vinášala sa nad druhé chudobnejšé dziévki (Malženice HLO)
B. s I vyjadruje
1. csl miesto vyššie položené ako iné: Poton zme tú slaňinku nat plameňom piekľi (V. Lom MK); A nac ctuňňou viliav do kibla vodu (V. Maňa VRB); Nad ňím (prameňom) stojí kaplnka Svatéj Trojice (Dobrá Voda PIE); Druhi bival nat cestu, jak śe idze na Bankof (Kluknava GEL)
2. csl príčinu: Aj zme nad ňim spievalej, ag bou̯ chlapec, žebej bou̯ s ňeho kňaz ľebo rechtor (Lešť MK); Len krúcev z hlavu nade mnu, že son zlém porátku (Brestovany TRN); Mala take kňiški, co nad ňima treba plakac (Fintice PRE)
3. strsl, zsl vplyv, právomoc: Na_tími piaťimi panskími sau̯ašmi mau̯o panstvo ešťe jedňího hlauňího baču (Podkonice BB); A šiou̯ f cibíľe obľečení a bou̯ nat policajtí (Detva ZVO); V majjéri nat tima švajčari ból ešče obršvajčar (Brestovany TRN); hadnaď nad zbojňíkmi (Krpeľany MAR)
4. účel: Celú noc sedzev nat papiéri a rátav, lebo mu obecnéj kase volačo neštimuvalo (Bučany HLO)
5. väzbu pri slovesách a dejových menách: Omíšľam na_tím sinom (Bystrička MAR); A ten žebrák furt kričav, abi sa nan nín zmiluvali (Malženice HLO)

nado p. nad

nade p. nad

nad, nado [-e] predl
A. s A vyj.
1. smerovanie al. polohu vyššie než niečo: kdyz by vrostl chmel nad plot (ŽK 1473); kdy sem nad Ssteffoltowo przyssel (ANTOL 1571); (svedok) chodiewal po drewo nad tye lazy (s. l. 1676); superans genua aqva: nad kolena woda (KS 1763); kďi bijs’ ti tmi od nás z nebe zvolal (BR 1785)
2. (obyč. s komp.) zreteľ; ako, než
F. nic nenj gisteggssiho nad smrt (MARTIN 1597); mnozy schitralczy, mudraczi powstali, kteri se zdadia nad ginich biti mudregssimi (TC 1631); zdrawá buďiž krew tekúcy a woda z boku plynúcy, nad wsse růže čerwenegssy a nad lilium belegssy (CC 1655); hrozne slowo težssi nad wssecko olowo (GŠ 1758); sloboda milejší nad zlato (ASL 1781)
3. prekročenie istej miery, hodnoty; okrem toho, k tomu; (pri opakovaní subst. ap.) neobyčajnú mieru: Sstephan Gardoss nad tiech 76 zlatych przidal Janovi 15 zlatych (ŽK 1479); las take nad ti nade wsseczki gine wistawene zeme ma vžiwati Mathey Walentowyech do swey smrty (L. TRNOVEC 1580); (manželia majú) geho (Boha) milowati, nade wsseczko stworeny gemu služiti (BAg 1585); gest rozum nad rozum (SiN 1678) sú aj múdrejší; (Mikuláš Jankovič) horu staru pansku dal rubat a odtel sy dal dom wistawit nade wsseczko mesto (JASENICA 1710) najkrajší al. najväčší v meste; Doliba smilnila nad smilstwo séstri swég (KB 1757); illum singulariter dilexi: nade wsseckych sem ho milowal (KS 1763); šlárúv mám dvanácť dvanácťkuv a dvanáctek nad dvanáctek jest roztomileňejší (BR 1785)
4. väzbu pri slovesách s významom nadradenosti: když se nad ginych winassagu (MS 1758); superextollor: nad ňekoho sa wynássám, pyssym sa (KS 1763); Slawonia stolyc osm obsahuge, Syrmienska (stolica) slussne nad gine predkuge (WSt 18. st) je z nich najvýznamnejšia
B. s I vyj.
1. miesto deja al. polohy nachádzajúce sa vyššie ako niečo: okno vdielati nad zemi cztyrzy lokty zwyssy (ŽK 1473); (komora) nad tu spizernu (P. ĽUPČA 1552); widlički, czo maso nad ohnem vdie (ORAVA 1611); kotel and ohnom (BYTČA 1614); nos nad paru drženy zacpanj geho otwiera (HL 17. st); lenowu ssatečku spal nad swiečku na prachno (RT 17. st); mymo tych nachaza sa estye nad mostom wynnycza (KRUPINA 1702); Sion: hora nad Yeruzalemem (KS 1763); pomaž pacholeti olegem nad očima (RG 18. st)
2. zreteľ (pri pomenovaniach funkcionárov): uradnjk nad obecnjm pokladem (KoB 1666); bibliothecarius: sprawec nad knihama; urniger: tatrman nad podnebjm (KS 1763)
3. (pri superlatíve al. pri opakovaní substantíva) neobyčajnú mieru: králi nad králmi; radosť nad radosťmj (CC 1655); nagwaci nad wsseckimi blazen (MS 1758)
4. príčinu, dôvod: nad mrtwym nebudete rezat tela sweho (KB 1757) kvôli mŕtvemu; (chlapec) vybehl ven, robil nad nimi (nad oklamanými ľuďmi) smích (PV 18. st) vysmieval sa im
5. väzbu pri slovesách a menách: (Ján z Vrbna) zradu gest nad namy vczinil (SKALICA 1432 SČL) zradil nás; zmylowaly sme sa nad nym (B. ŠTIAVNICA 1583); panugte nad ribami morskymi a nad ptacztwem nebeskym; litowati mame nad hrychy nassimi (BAg 1585); prosym techda panuw, vred, aby nad tym ruku drzely, zeby manzelka ma a dytky w teg weczy nebyly namytany (ŽILINA 1601) aby sa o to starali; nechce se any nad panem richtarem, any nad drabem nykdy mstwiti ((S. ĽUPČA) 1616) pomstiť sa im; witestwi obdrzel nad swimy nepritelmy (TC 1631); swédli teba a prewládali nad tebú prjtele twogi (KB 1756) ovládali ťa; weliki mi ti ge to diw a čudo nad tym (MS 1758); effundere furorem in aliqvem: nad ňekym spomstwiti se (KS 1763); ponewádž ho ona (žena) ag budúcňe wšelikonásobňe prenasleduwaťi neustáwala, i on (Ezop) kde móhel, pomstwil sá nad ňú (BU 1795) pomstil sa jej

nado p. nad