nadšený príd. nadchnutý, oduševnený, zapálený za niekoho, niečo; svedčiaci o nadšení: n. divák, športovec; byť n. predstavením; n. potlesk, súhlas;
nadšene prísl.;
nadšenosť -i ž.
nadšene 2. st. -nejšie prísl.
nadšene 2. st. -nejšie prísl. ▶ prejavujúc spontánnu radosť, oduševnenie, záujem, radostne, s nadšením: n. jasať a vykrikovať; n. rozprávať o niečom; n. súhlasiť s niečím; netváril sa ktovieako n.; publikum n. tlieskalo; Sestra ju víta nadšene ako vždy. [V. Švenková]; Čoraz nadšenejšie obdivoval jej nezdolnosť a optimizmus. [J. Lenčo]
nadšene p. nadšený
nadšený príd. oduševnený, zanietený, nadchnutý: n. vlastenec, pracovník; byť n. za niečo, pre niečo; Ja sladké túžby, túžby po kráse spievaním peknotou nadšený. (Sládk.);
nadšenosť, -ti ž.