nadčlovek -a mn. -ľudia m. filoz. ideál človeka všestranne prevyšujúci bežného nedokonalého človeka (zneužitý nacistickou ideológiou)
nadčlovek -ka D a L -ku/-kovi pl. N nadľudia G a A nadľudí D nadľuďom L nadľuďoch I nadľuďmi m.
nadčlovek -ka D a L -ku/-kovi pl. N nadľudia G a A nadľudí D nadľuďom L nadľuďoch I nadľuďmi m. i filoz. ▶ (podľa nemeckého filozofa Nietzscheho) vyšší druh človeka, ktorý odmieta morálku lásky k blížnemu, bezohľadne presadzuje svoju moc a je predurčený vládnuť (túto ideu nacistická ideológia prijala a pretvorila na rasovom základe): árijskí nadľudia; teória o nadčloveku; je to len človek, nie n.!; robí zo seba nadčloveka; šíriť mýtus o nadľuďoch; On si ma premeriaval z piedestálu všemohúceho nadčloveka. [Š. Bednár]; Teóriu existencie nadľudí pokladám za najnebezpečnejšiu hlúposť 20. storočia. [LT 1998]
nadčlovek nadradený človek (podľa Nietzscheho) • publ., obyč. pejor.: superman • übermenš • pejor. poloboh (kto si veľa namýšľa o svojej moci, schopnosti)
nadčlovek, -a, mn. č. -ľudia m. Nietzscheho reakčný filozofický ideál človeka „vyššieho typu“ (základ ideológie nemeckého fašizmu, rasizmu)