nadčas
I. -u m. práca nad riadny prac. čas; čas venovaný tejto práci: odmena za n-y; práca v n-e; hovor. robiť n-y;
nadčasový príd.
1. k nadčas: n-é hodiny, n-á mzda
2. kniž. nepodliehajúci času, presahujúci významom svoj čas, trvalý: n-é hodnoty, n-é umelecké dielo;
nadčasovo prísl.;
nadčasovosť -i ž. k 2
II. nadčas prísl. dlhšie, ako je záväzný čas: pracovať n.
nadčasovosť -ti ž.
nadčasovosť -ti ž. kniž. ▶ aktuálny charakter niečoho bez ohľadu na plynutie času, trvalá platnosť, nemenná, nadčasová hodnota; op. časovosť, dobovosť: n. diela, príbehu; n. tvorby básnika; autor sa pokúsil o istú n.; Chceli sme, aby sa text piesní dal počúvať aj o desať, dvadsať rokov a uspokojoval poslucháčov nadčasovosťou. [VNK 2001]
nadčasový2 príd. nezávislý od času, nepodliehajúci zmenám, ktoré sa odohrávajú v čase, pretrvávajúci čas, trvalý, večný: n-á poézia, n-é literárne dielo;
nadčasovosť, -ti ž.