nadýchnutie -tia -tí s. ▶ nabratie, vtiahnutie vzduchu ústami, nosom do pľúc, nádych; op. vydýchnutie: hlboké, krátke, rýchle, hlasné n.; n. nosom, ústami; bazén preplával na jedno n. ↗ i fraz.; počet nadýchnutí v spánku klesá; Markova hruď sa nadvihla prudkým nadýchnutím. [J. Johanides]; S každým nadýchnutím sa ploché brucho ticho zdvihlo. [M. Hvorecký] ◘ fraz. dať/poskytnúť niekomu čas na nadýchnutie venovať niekomu potrebný čas na vyriešenie niečoho, na spamätanie sa; [povedať, prečítať niečo] na jedno nadýchnutie naraz, bez prerušenia ▷ ↗ i nadýchnuť sa
nadechnutie p. nadýchnutie
nadýchnutie [-dých-, -dech-; -í] s 1. nabratie vzduchu do pľúc, vdych, nádych: aspiratio: nadechnutj, nadýchnutj (WU 1750); inhalatus: wdechnutj, nadechnutj (KS 1763) 2. nafúknutie, nadutie niečoho: afflamen: nadechnuti, nafúkani (KS 1763) 3. vnuknutie: bozské nadechnutj mysel polachčuge (BlR 18. st)