Slovenské slovníky

naduť -duje -dujú -duj! -dul -dujúc -dutý -dutie dok. 1. (čo) ▶ fúkaním, dutím zväčšiť objem, urobiť vypuklým; syn. nafúknuť: n. líca; gajdoš gajdy naduje a gajduje; vietor nadul plachty, nám nadul kapucne; Roztvoreným oknom a pootvorenými dverami preletel prievan a prudko nadul snehobielu záclonu. [L. Ballek]
2. ▶ (s G vo funkcii podmetu) v dôsledku prúdenia vzduchu, fúkania, viatia vniknúť niekam vo väčšom množstve, nahromadiť sa niekde vo väčšm množsve; syn. naviať: do dvora, pred bránou nadulo lístia; Škridla pukla, - zacigánil, - snehu trocha nadulo. [P. Jaroš]
3. (čo) ▶ (o vzdušnom prúdení) fúkaním, viatím snehu vytvoriť; syn. nafúkať, naviať: Fujavice naduli nad brlohom vysoké záveje. [KSl 1958]; neos. keď ešte v Liptove býval v zime dostatok snehu, nadulo pomedzi smreky cez cestu priečne záveje [KSl 1976]
4. (koho (z čoho; od čoho)) ▶ spôsobiť nadmernú tvorbu črevných plynov, plynatosť; syn. nafúknuť: kapusta ho vždy naduje; neos. od fazule ma nepríjemne nadulo; ak vlákninu nezapijete dostatkom tekutín, naduje vás z nej
5. neos. (čo) ▶ (o bylinožravcoch) dostať bolesti spojené s chorobným zväčšením brucha od nevhodného zapareného al. mokrého zeleného krmiva; syn. nafúknuť, zduť: kravu nadulo; morča nadulo od zlého krmiva
▷ nedok. k 1, 3, 4 ↗ nadúvať

naduť sa -duje sa -dujú sa -duj sa! -dul sa -dujúc sa -dutý -dutie sa dok. 1. (ø; čím; od čoho) ▶ zdvihnúť sa nahor pri nádychu al. pri zadržaní vzduchu; napnúť sa vplyvom vzduchového prúdu, nadvihnúť sa, vzduť sa: líca sa mu nadujú, keď fúkne do trúbky; plachty sa naduli od vetra; široká sukňa sa jej nadula ako balón; jeho hruď sa prudko nadula, rozkašľal sa; Naskočila jej husia koža, prsia sa jej naduli pýchou. [V. Šikulová]
2. (komu, čomu) ▶ (o častiach tela) zväčšiť sa v dôsledku istých fyziologických procesov; syn. nafúknuť sa: pred menštruáciou sa jej naduje brucho; prsia sa jej naduli; Triaška nakrátko prestala, boky akoby sa naduli a koník ťažko preložil predné nohy. [J. Štiavnický]
3. (ø; čím) ▶ vplyvom chemických procesov zväčšiť svoj objem, narásť; syn. nafúknuť sa: fánka sa pri pečení dobre naduje; Fotografia muža sa vlhkosťou nadula. [L. Ťažký]
4. expr. zried. ▶ neprimerane, nadmerne sa zväčšiť, rozšíriť sa: keď sa Hron naduje, vylieva sa z koryta; Oblak sa nadul a rozrástol takmer na celú oblohu. [I. Gallo]
5. expr. (ø; za čo; od čoho) ▶ pocítiť hnev, nevôľu, urazenosť, dotknutosť a prejaviť to navonok svojím správaním, nahnevať sa, uraziť sa; syn. nafúkať sa, nafučať sa, oduť sa: za hocičo sa hneď naduje; nadul sa a odišiel z domu; Správca sa nadul, ale o chvíľu mal opäť v očiach smiech. [V. Šikula]
◘ fraz. expr. naduť sa ako moriak a) prejaviť nadmerné sebavedomie, povýšenosť, pýchu b) nahnevať sa, uraziť sa
▷ nedok. k 1, 2, 5 ↗ nadúvať sa

nadúvanie -nia s. ▶ nadmerná tvorba a hromadenie črevných plynov v čreve, plynatosť; syn. nafukovanie: nepríjemné n., kŕče a bolesti brucha; mať problémy s nadúvaním; Pri poruchách trávenia, nechutenstve, nadúvaní, plynatosti čaj zo srdcovníka nesladíme. [NP 1989] ▷ ↗ i nadúvať

nadúvať sa -va sa -vajú sa -vaj sa! -val sa -vajúc sa -vajúci sa -vanie sa nedok. 1. (ø; čím; od čoho) ▶ dvíhať sa nahor pri nádychu al. pri zadržiavaní vzduchu; napínať sa vplyvom prúdu vzduchu, nadvihovať sa, vzdúvať sa: porozopínané košele sa nám na chrbtoch nadúvajú od vetra; stan sa chvíľami šušťavo nadúval; Plachty sa trepotali, plieskali, námorníci sa s obavami prizerali, ako sa nadúvajú. [V. Krupa]; pren. hruď sa nadúva hrdosťou vypína
2. (komu, čomu) ▶ (o častiach tela) zväčšovať sa v dôsledku istých fyziologických procesov; syn. nafukovať sa: v plnom cvale sa boky koňovi prudko nadúvali; Žily na krku sa mu nadúvajú, tvár má strhanú, čiernu ako mračno. [PN 1994]
3. (ø; čím; od čoho) ▶ stávať sa vypuklým v dôsledku priveľkého naplnenia nejakým obsahom; syn. vydúvať sa: vrecká sa mu nadúvali peniazmi, od peňazí; Pozoroval som ho: s plnými nadúvajúcimi sa ústami pripomínal žabu. [Š. Žáry]
4. expr. (ø; čím; od čoho) ▶ (nekriticky) hovoriť o svojich prednostiach, schopnostiach, úspechoch a pod., vystatovať sa, chvastať sa; správať sa nadmerne sebavedome, vyzývavo; syn. nadrapovať sa, naparovať sa, nafukovať sa: n. sa od pýchy; pyšne sa nadúva; nadúvali sa, aké postavenie dosiahli; Oficieri sa spočiatku nadúvali, no potom mali strach ako obyčajní vojaci. [V. Šikula]
5. expr. (ø; za čo; od čoho) ▶ cítiť hnev, nevôľu, urazenosť, dotknutosť a prejavovať to navonok svojím správaním, hnevať sa, urážať sa; syn. fúkať sa, fučať sa: n. sa za každú maličkosť; sledovala, ako sa mu tvár nadúva od zlosti; Čo sa nadúva, veď sa voči nemu v ničom neprevinila. [Ľ. Zúbek]; Už sa len tak nenadúvaj, tíšil ho učiteľ. [V. Švenková]
6. expr. ▶ premieňať sa a zväčšovať sa v procese rastu, nalievať sa, pučať, rásť: Opadávali belasé, červené, fialové lupene, nadúvalo sa šťavnaté ovocie. [A. Vášová]; Dyne už dozrievajú, nadúvajú sa ako bolesť vo mne. [D. Kováč]; Bola jar, viniču v záhrade sa nadúvali oči a v noci hrmelo a blýskalo sa. [M. Čeretková-Gállová]
◘ fraz. expr. nadúvať sa ako kohút správať sa veľmi sebavedome, vyzývavo; nadúvať sa ako moriak a) prejavovať nadmerné sebavedomie, povýšenosť, pýchu b) hnevať sa, cítiť sa urazený
▷ dok. k 1, 2, 5 ↗ naduť sa

nadúvať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie nedok. 1. (čo) ▶ fúkaním, dutím al. zadržiavaním nádychového vzduchu zväčšovať objem, dvíhať nahor, robiť vypuklým; syn. nafukovať: n. líca; vietor nadúva plachty; na veži si sivé holuby nadúvajú tučné hrvole; kováč vo vyhni nadúval mechy; Izba bola útulná a cez pootvorené okno nadúval vietor záclony. [Ľ. Jurík]; neos. pľúca im nadúvalo ako gajdy
2. (čo (komu)) ▶ byť a navonok sa javiť ako veľmi plný, napĺňať, vydúvať: miestny sprievodca, ktorému nadúva líce koka, má na nohách obuté sandále vyrobené z pneumatiky; Keď odtiaľ vychádzal, kapsu mu nadúvalo osemtisíc korún. [Vč 1978]
3. (koho (od čoho; z čoho; po čom)) ▶ v dôsledku trávenia spôsobovať nadmernú tvorbu črevných plynov; syn. nafukovať: strukoviny nadúvajú; je to voda na grganie s bublinkami, ktorá vás nadúva; náhlivé jedenie vyvoláva nadúvanie; neos. po fazuli, od fazule, z fazule ma vždy nadúva; Chlieb nejedol, lebo by ho nadúvalo. [V. Bednár]
4. neos. (čo) ▶ (o bylinožravcoch) dostávať bolesti spojené s chorobným zväčšovaním brucha od nevhodného zapareného al. mokrého zeleného krmiva, zdúvať: Rozbehol som sa ju zavrátiť, ale vtedy už kravu nadúvalo. [I. Habaj]
▷ dok. ↗ naduť

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

hnevať sa cítiť hnev, rozčúlenie a pod. pocity • zlostiť sa • mať zlosť • rozčuľovať sa: hnevá sa, zlostí sa, že zápas prehrali; rozčuľuje sa nad maličkosťami • expr.: jedovať sa • jedošiť sa • srdiť sa • durdiť sa • duriť sa • pajediť sa • paprčiť sa • čertiť sa • sršiť sa: jeduje sa, srdí sa pri každom dcérinom odvrávaní • expr.: pučiť sa • ježiť sa • kohútiť sa • kokošiť sa • šušoriť sa • zubiť sa • katiť sa • peniť • zastaráv. horšiť sa • nár. jediť sa (Urban) • pren. expr. čeperiť sa (F. Kráľ) • zried. sošiť sa (Jarunková) • hovor. expr. štvať sa: kamarátka sa na mňa štve • mrzieť sa (pociťovať mrzutosť) • fraz.: ísť puknúť od zlosti/jedu/hnevu • žlč mu puká od jedu/zlosti/hnevu (veľmi sa hnevať) • fraz.: ide ho roztrhnúť/rozhodiť/rozsadiť od hnevu • zried. žlčovatieť (Ferko) • expr.: fúkať sa • fučať sa • duť sa • nadúvať sa (obyč. dlhší čas): fúka sa na mňa, vôbec sa so mnou nerozpráva • expr.: zúriť • soptiť (pociťovať al. prejavovať veľký hnev): otec zúri, soptí nad synovými výčinmi • hovor. expr. prskať (prejavovať zlosť) • expr. pohnevkávať sa (hnevať sa v menšej miere) • fraz. pozerať sa krivým okom (pociťovať nevôľu, slabý hnev) • expr. hnevkať sa (trocha sa hnevať)

nadúvať sa p. pýšiť sa 1, rozhadzovať sa

pýšiť sa 1. prejavovať povýšenosť, nadmerné sebavedomie, nadutosť, namyslenosť • byť pyšný • byť namyslený: pýši sa svojím postavením, byť pyšný, byť namyslený na svoje postavenie • vystatovať sa • vypínať sa • vyvyšovať sa • vynášať sa • hovor. vyťahovať sa (nekriticky vyzdvihovať svoju osobu): vystatuje sa, vyťahuje sa cudzími výsledkami • chvastať sa • kniž. zastar. veličiť sa (nekriticky, pochvalne hovoriť o svojej osobe): chvastá sa, že všetky skúšky urobí na jednotku • chváliť sa (hovoriť o svojich kladných vlastnostiach, o svojej prevahe v niečom a pod.): rád sa chváli svojím pôvodom • vychvaľovať sa (veľmi často sa chváliť): vychvaľuje sa pri každej príležitosti • expr.: nafukovať sa • fúkať sa • nadúvať sa • naparovať sa • prtošiť sa • nár. šušoriť sa • hrub. prdúskať sa: nafukuje sa, naparuje sa, že preteky vyhrá • zakladať si (neodôvodnene pripisovať niečomu priveľkú dôležitosť, cenu): zakladá si na svojom výzore, na svojej pamäti

2. prejavovať oprávnenú hrdosť, sebavedomie • byť hrdý • hrdiť sa: pýšiť sa, hrdiť sa výkonom svojho mužstva, byť naň hrdý; nemáme sa veru čím pýšiť, hrdiť • kniž. honosiť sa: mesto sa honosí významnými osobnosťami • byť pyšný • blýskať sa: môžeš byť pyšný na svoje deti; blýska sa svojimi vedomosťami • chváliť sa: oprávnene sa chváli svojimi výsledkami

rozhadzovať sa expr. správať sa príliš sebavedome • expr.: rozťahovať sa • rozpínať sa: vypil si a potom sa len rozhadzoval, rozťahoval • hovor.: rozkrikovať sa • vyťahovať sa • vyskakovať: vyťahoval sa so svojimi dobrodružstvami; Čo tak vyskakuješ? • expr.: naparovať sa • nadúvať sa • nadrapovať sa • nafukovať sa • prtošiť sa • šušoriť sa • hovor. expr.: rozdrapovať sa • rozcapovať sa • hrub. prdúskať sa: Len sa toľko nenadrapuj, neprtoš! • nár. rozpierať sa (Kukučín) • nár. expr. rozpizgovať sa (Švantner) • subšt. machrovať

rozpínať sa 1. zväčšovať svoj objem • rozširovať sa • rozťahovať sa: pary sa rozpínajú; kovy sa teplom rozťahujú; dym sa rozširuje • duť sa • nadúvať sa • vzdúvať sa • nafukovať sa (obyč. o niečom dutom): brucho sa mu dulo; hruď sa mu vzdúvala

2. p. rozhadzovať sa

vypínať sa 1. vyzdvihovať svoju osobu nad iných • vyvyšovať sa • povyšovať sa • vynášať sa: vypína sa, vyvyšuje sa nad ostatných, že má vysoké postavenie • vystatovať sa • kniž. honosiť sa • pýšiť sa • hrdiť sa: vystatuje sa, pýši sa pred nami, aký je dôležitý • chvastať sa: zbytočne sa pred nami chvastáš • hovor. vyťahovať sa • expr.: naparovať sa • nadúvať sa • prtošiť sa • nafukovať sa • rozdrapovať sa • rozhadzovať sa • nár. drcoliť sa • hrub. prdúskať sa: naparuje sa pred všetkými, aké má úspechy

2. svojou výškou značne prevyšovať okolie a obyč. pôsobiť pritom majestátne • týčiť sa • dvíhať sa: nad mestom sa vypína, týči, dvíha hrad • tróniť • dominovať: uprostred dediny tróni, dominuje gotický kostol • čnieť • pnieť sa • pnúť sa • kniž. výšiť sa: v pozadí čnie, pnie sa tmavé pohorie • klenúť sa (oblúkovito sa vypínať): nad nami sa klenie belasá obloha • strmiť sa • strmieť (sa) (strmo sa vypínať): pred nami sa strmia vysoké skaly • vyčnievať (vystupovať von z niečoho): v diaľke vyčnieva z mora maják • expr. vznášať sa: nad Dunajom sa vznášajú štyri mosty

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968^*.

naduť, -duje, -dujú dok. (čo) zväčšiť objem niečoho (obyč. zhusteným vzduchom al. plynom), nafúknuť, nafúkať: nadul ústa (Jégé); Nadul líca a pískal usilovne. (Tim.);

nedok. nadúvať, -a, -ajú

|| naduť sa

1. zväčšiť sa, nafúknuť sa, nafúkať sa: Naduli sa mu žily na čele. (Kuk.);

pren. o pyšnom, sebavedomom správaní: n. sa od pýchy, n. sa pýchou;

2. hovor. expr. nahnevať sa, nazlostiť sa, nadurdiť sa: Potom sa nafúka, naduje ako moriak, keď mu zahvízdajú. (Kal.);

nedok. nadúvať sa

nadúvať, nadúvať sa p. naduť, naduť sa

Slovník slovenských nárečí A – K, L – P

z r. 1994, 2006^*.

nadúvať nedok.
1. napĺňať vzduchom, nafukovať: Dakedi chlopi sebe naduvaľi mecher a jag vischnul, robeľi z ňoho žačkov na dohan (Rankovce KOŠ)
F. dutki nadúvat (Hlboké SEN) - plakať
2. i neos. spôsobovať plynatosť čriev: Hrah ma nadúval, ale ščiléj ho už mvóžem jesci (Bošáca TRČ); Nadúvá ma ten makkí chleba (Brestovany TRN); Ňejidz veľo fizol, bo ce budze naduvac (Dl. Lúka BAR); nadúvať (Bobrovec LM)

nadúvať sa nedok.
1. strsl, jzsl expr. pýšiť sa, nafukovať sa: Bidár, ak se nadúvá, ni abi se rašé dagde skril! (Kameňany REV); Moc ca nadúvá, len abi naskore nepraskóv! (Brestovany TRN); Velice si o sebie mislí, nadúvá sa (Vajnory BRA)
F. nadúvá sa jak páv (Šípkové PIE) - vynáša sa
2. expr. hnevať sa: Nadúvá sa, ani sa se mnu neviprává (Bučany HLO); Ket sa jéj volačo nelúbilo, hnet sa nadúvala, aj tíden nižd nepovedala (Šípkové PIE); nadúvať sa (Hor. Lehota DK)
F. nadúva sa ako moriak (Králiky BB) - veľmi sa hnevá
3. expr. plakať: Búvaj, ľen sa ňenadúvaj (Bodorová MAR)

Historický slovník slovenského jazyka

z r. 1991 – 2008^*.

naduť dk
1. zväčšiť objem niečoho, nafúknuť, nafúkať: nadut gich (gajdy) nemožem (GŠ 1758); excitare buccam, focum: naduti, nafúkati hubu, tlamu (KS 1763); kožene pitly sme naduli (VP 1764)
2. (o surovom železe) pomocou vháňania vzduchu vyrobiť, vytaviť: (hutmani) magy každeho tiždne, czo se naduge male anebo welike (železo), wssitko swemu sstelliarowy dati (CA 1585); nadúvať ndk
1. k 1: distendere ventrem: nadúwati brucho (KS 1763); honelník naduwa dudy (BrV 1796)
F. zla žena wole naduwa hňewom gako morak (GV 1755) zlostí sa; nech mu (hriešnikovi) do ussy naduwagu, darmo guss gest (MS 1758) vytrvalo ho presviedčajú
2. (o strave) spôsobovať plynatosť v črevách: strowa, kteráž naduwa (StN 1785)
3. robiť namysleným, nafúkaným: ginjch pjcha nemjrne wipjna a naduwa (PT 1796)

naduť sa dk
1. zväčšiť sa, nafúknuť sa: žiwot maljch djtek se naduge (HT 1760); noha opuchala a tak sa jest nadula, že aňi stáť ňemóhla (BR 1785)
2. ostať namyslený, pyšný, nafúkaný: alto fastu turgidus: nadul sa pyssny (KS 1763); (ľudia) naduty silu dan zplácat odporowali (PT 1778)
3. expr nahnevať sa, nazlostiť sa, nadurdiť sa: naduly se nektery (Le 1730); nadúvať sa ndk k 1: distendo: roztahugem, rozpjnám se, natahugem, nadúwám se (KS 1763); nadúwalo se zaokryté z lodiami more (PT 1778) búrilo sa, vzdúvalo sa; k 2: nema se geden nad druheho winasseti a naduwaty (TC 1631); efferre se: nadúwati se, pyssyti se, wynássati se (KS 1763); k 3: hnedkj se hnewam, naduwam (KT 1753); bude sa naduwat bosorka (HK 18. st)

nadúvať p. naduť

nadúvať sa p. naduť sa

Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu

a nadúval sa medzi ≈ a nadouval se mezi
a nadúval som sa ≈ a nadouval jsem se
nadúvaj, dlho ti to ≈ nafukuj, dlouho ti to
nadúvaj sa, vystatuj sa ≈ nafukuj se, chvástej se
nadúvala hrdosťou a zadosťučinením ≈ nadouvala hrdostí a zadostiučiněním
Nadúva sa, chodí po ≈ Nafukuje se, chodí po
sa nadúvaj, dlho ti ≈ se nafukuj, dlouho ti
trochu nadúvala a scvrkávala ≈ trochu nadouvala a splaskovala
...

Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu

Hruď sa mu nadúvala ≈ His chest swelled with
sa plátno znovu nadúva ≈ the canvas filled again
Tvor, ktorý sa nadúva ≈ A creature that bulged
vyzerala, že sa nadúva ≈ she seemed to swell

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968^*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006^*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008^*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)^*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998^*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)^*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu