nadávka -y -vok ž. urážajúce pomenovanie; hrubý výraz: zahrnúť niekoho n-mi, vykrikovať n-y
nadávka -ky -vok ž.
nadávka -ky -vok ž. ▶ hrubé, hanlivé a urážajúce slovo vyjadrujúce negatívne emócie, hnev, zlosť, povýšenosť a pod.: používať vulgárne, oplzlé, hrubé, sprosté, škaredé nadávky; vykrikoval, spustil na nás hnusné nadávky; Mal v hrdle surovú nadávku, ale včas zacvakol jazyk medzi zuby. [P. Kováčik]; Vypočul som si spŕšku nadávok. [M. Hvorecký] ◘ fraz. expr. nadávky len tak lietali vznikla ostrá výmena názorov, hádka, pri ktorej si účastníci vzájomne nadávali; prehltnúť nadávku nereagovať na urážku, strpieť
nadávka urážajúce pomenovanie, hrubý výraz • zahrešenie • zakliatie: mrzká nadávka; mrzké zahrešenie, zakliatie • kniž.: bryzg • bryzgot (Hviezdoslav) • prezývka (Jesenská)
nadávka, -y, -vok ž. ostrý, urážajúci výraz: surové n-y, zahrnúť niekoho n-ami; Reval na Revického všetky možné nadávky, nadal mu do loptošov. (Jégé)
nadávka ž. hrubý, urážajúci výraz: Na nadáuki mu vipľazila jazik (Mošovce MAR); Povikrikovau̯ fšecki nadávki, jaké len veďeu̯ (Bánovce n. Bebr.); nadáuka (Hor. Lehota DK)