nadať dok. povedať (niekomu) ostré, urážajúce slová, vynadať: n. niekomu za neporiadok; n. niekomu do sprostých;
nedok. nadávať -a
1. k nadať: susedia si n-jú
2. hrešiť, hromžiť, kliať: celý deň (iba) n-a, n. na dopravu
nadávať si -vajú si (ne)nadávajte si! -vali si -vajúc si -vajúci si -vanie si nedok.
nadávať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vanie nedok.
nadať -dá -dajú -daj! -dal -dajúc -datie dok. (komu (do čoho)) ▶ hrubými, urážlivými slovami vyjadriť negatívny postoj, hnev voči niekomu; syn. vynadať: vulgárne, hrubo n. rozhodcovi; n. niekomu do bláznov, do debilov; mám chuť poriadne ti n.!; nezdržal sa a škaredo mu nadal; Nadal mi vtedy do sopliakov a do zasranov, tak som mu jednu strihol. [L. Hagara]; Keď mi doma nadali do sprostých husí, zobrala som kufrík a šla. [P. Kováčik]; Somár jeden sprostý, - nadal si v duchu. [M. Brnčal] ▷ nedok. ↗ nadávať
nadávať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vanie nedok. 1. (komu (do čoho)) ▶ hrubými, urážlivými slovami vyjadrovať negatívny postoj, hnev voči niekomu: sprosto, oplzlo, škaredo, hnusne n. ľuďom; nadáva chlapcovi do somárov; v duchu som si nadával; často sa hádajú a nadávajú si; opilec začal okoloidúcim surovo n.; dieťa by nikdy nemalo počuť nadávanie do hlupákov; Prirodzene, že chlapi sa onedlho poškriepili, nadávali si a strhla sa divá bitka. [V. Krupa] 2. (na koho, na čo; ako; ø) ▶ prejavovať nespokojnosť, nervozitu, hnev neslušnými, hrubými slovami, nadávkami; syn. hrešiť, hromžiť: odporne, hrubo, hrozne, zúrivo, bezdôvodne n.; s ničím nie je spokojný, nadáva na celý svet; nevedeli, či majú plakať alebo nadávať; neprešiel deň, aby nenadával; zbytočné nadávanie na usporiadateľov; My všetci sme preto na jeho strýca nadávali, že je žgrloš. [Ľ. Zúbek] ◘ fraz. expr. nadáva ako najatý bez prestania hreší; nadávať ako kočiš/pohan používať najhrubšie nadávky, byť vulgárny ▷ dok. k 1 ↗ nadať
hrešiť 1. vyslovovať ostré, urážajúce slová (v zlosti, rozčúlení) • nadávať • hromžiť: hreší, nadáva, hromží na všetkých a na všetko • expr. hromovať • zastar. hriemať (Krčméry) • expr.: brýzgať • harusiť • harušiť • cifrovať • hovor. expr.: šľakovať • bohovať • stobohovať: šľakuje, bohuje ako kočiš • kliať • preklínať • kniž. zlorečiť (hrešiť a vyslovovať kliatby): kľaje, preklína syna, zlorečí na syna; škaredo kľaje • expr. zastar. teremtetovať
2. dôrazne vyjadrovať nespokojnosť s niekým, hovoriť výčitky niekomu • karhať: hreší, karhá syna, že nepočúva • napomínať • vyčítať • dohovárať (miernejším spôsobom): napomína žiakov, dohovára im, aby boli ticho • prekárať: žena ho tresce a prekára • expr.: krstiť • mydliť • kresať • harusiť • harušiť • zvŕtať • hovor. zastar. štrôfať • hrub.: kefovať • ďobať • ďubať • subšt. pucovať • zried. hriakať
3. robiť priestupky proti niečomu • prehrešovať sa • previňovať sa: hreší, prehrešuje sa proti gramatike • prestupovať: prestupuje predpisy, zákon
kliať vyslovovať kliatby, nadávky, hrubé slová • kniž. zlorečiť • preklínať • nadávať: nič sa mu nedarí, kľaje, zlorečí, preklína, nadáva • hrešiť (hrubo): hreší ako paholok • hromžiť • expr. hromovať (na niekoho, niečo): hromží na neporiadky • kniž. klnúť • hovor. expr.: bohovať • stobohovať • šľakovať • expr. zastar.: žúriť (J. Kráľ) • teremtetovať; rúhať sa (hrubo urážať niekoho vznešeného, niečo posvätné): rúhať sa Bohu, nebu • fraz. brať meno Božie nadarmo
nadávať 1. hovoriť ostré, urážajúce slová (niekomu al. na adresu niekoho, niečoho) • hromžiť (na niekoho, na niečo): nadával kolegovi, na kolegu; hromžil na neporiadky • expr.: papuľovať • grobianiť • šprihať • šľakovať • brýzgať • hromovať (na niekoho, na niečo): každému papuľuje, grobiani; šprihal, brýzgal mu do očí jedovaté slová; hromoval na nespravodlivosť • hovor. šimfovať: šimfoval na vedúcu • hovor. expr. pyskovať: nič sa mu nepáči, jednostaj pyskuje • pejor.: brechať • štekať • havkať (na niekoho): brechali, štekali na seba • expr. fákať (Vajanský) • haniť • hanobiť • tupiť • ohovárať (nadávať na niekoho v jeho neprítomnosti): hanil, hanobil pamiatku otca • expr.: špiniť • očierňovať: špinil celú rodinu • rúhať sa (komu, čomu; hrubo nadávať na niečo posvätné): rúhal sa Bohu, nebu
2. v nespokojnosti používať hrubé výrazy • hrešiť: nadáva, hreší ako pohan • hromžiť • hromovať • zlorečiť: stále len hromží, zlorečí • kliať • preklínať (nadávať s kliatbami): preklína nebo i zem; kľaje ako kočiš • hovor. expr. bohovať: bohoval, až sa hory zelenali
nadávať1, -a, -ajú nedok. (komu, na koho, na čo i bezpredm.) vravieť (niekomu) ostré, hrubé, urážajúce slová, nadávky: surovo, hnusne n.; Mišo je urazený, že mu Jožo nadáva do somárov. (Fr. Kráľ) Náhlil sa len naoko, aby mohol nadávať na zaťa. (Jégé);
dok. nadať1, -á, -ajú
nadávať2, -a, -ajú nedok. nár. (koho) popudzovať, navádzať: Tak ju to vy nadávate, ženy? (Tim.);
dok. nadať2, -á, -ajú
nadávať3, -a, -ajú dok. zried. (komu čoho) dať v hojnej miere: (Lauček) generálovi toľko titulov nadával, že by sa za ne veru ani jeden uhorský zeman nezahanbil. (Kal.)
nadávať nedok. 1. csl vyslovovať hrubé, urážlivé slová, brýzgať niekomu, na niekoho: Nasipaľi mu svrčini mesto pažítki do zápraški, smiechu bolo dosť, aľe ňenadávau̯ (Sedl. Dubová DK); Nadával mi do zbojňíkóv (Bošáca TRČ); Tod vecka ľem ladz moh a nadavadz na nas (Sečovce TRB) 2. preklínať, hrešiť, hromžiť: A tak sa čaptau̯ horka ďeďinou o paľički a nadávau̯ (Lešť MK); Už náz moseu̯ pusťiď z roboti, lebo zme nadávali (Súlovce TOP) 3. jzsl prezývať: Povecte téj dzefčine, čo ím nadávajú Šenkároví, nech si tí dve zlatki nehá (Ružindol TRN); Nevím, či mu tag nadávali, lebo sa tak písal (Blatné MOD); Tag mu nadávali šecci, šak tag ho volal bárdo (Lapáš NIT)
nadávať dok. miest. zsl i vsl naložiť niečoho v hojnej miere, veľa dať: Ale ste mi nadávali tích slížov! (V. Bielice TOP); Čo som ím já nadávala dzečoho, aj jescid, aj ínšé (Malženice HLO); Ženu mal barz dobru, ona bi jim bula nadavala (Fintice PRE); Chľeba nam nadavaľi (Sobrance)
nadávať sa dok. často, dlho al. veľa dávať: Do šezďesiateho šiesteho zme sa veru nadávaľi dodávok! (Ležiachov MAR); Doz zme sa nadávali dzetom, ščúl zaz oni móžú nán trochu hladzet (Brestovany TRN)
nadať dk 1. práv koho, čo čím obdarovať niečím; udeliť, poskytnúť isté výsady, privilégiá: poproste mileho Buoha za ty wssechny, kteriz tonto (!) swaty dom nadaly ruchem, kalichy, knehamy, swethnyky (SM 1479); jsme obdarovani a nadani tiemi svobodami (SKALICA 1529 SLL) 2. práv komu (čo) (o majetku, funkcii) dať, darovať, prideliť do vlastníctva al. do držby: Martin Mlynarz zadal rozdielenie statkow od gegich przedkow gim wedle sprawedlnosti nadanych (ŽK 1473); gest nas, abychom gemv zapsali w meske knihy ugednanie a luky, role, lesy, kterez nadane su od dawnich czasow k kostolu haynickemu pro služebnikow slowa božiho (HÁJNIKY 16. st); (páni) nam y z predialskich gruntoch swich tolko zemy nadaly, ze teraz geden sedlak za troch se počitowaty može (BERTOTOVCE 1628); sin neboheho Krysstowa Slowika žadal u nas, abichme gemu od otcze a Marka Smolki odkupene ssoltistwo nadali a confirmowaly (ORAVA 1663 E) 3. komu čoho dať navyše, pridať niekomu niečoho: Istwanowy wimeral se placz menem Heriowsky, ze pak se nemohol tolky placz obsahowaty yako Dangelow, nadannuo mu s pani Ganowskey zahrady (LIPTOV 1622); sto kožy kupil, na ktere mu gesste dewat kožy nadaly (KRUPINA 1745) 4. komu (do) čoho, čo (o nadávkach) adresovať, dať, povedať niekomu: actorowj kurwi sinow nadal (ŽILINA 1622); nadal si gemu sskrinarow, že lidske sskrine lamal (NIŽNÁ 1635); nadal mne, zye sem metla bozy (SKALICA 1660); zustawa w zlodegstwu y to nadannj kurewstwa na ocžy manželcze (P. ĽUPČA 1706); panu Szeghy Istvanovy taže Zuzana Tursky do czigany nadala (T. DVORY 1739); nadaly gsu sebe gak kurewstwja, tak y zlodegstwya (KOŠECA 1741); gemu (mýtnikovi) spatne recsi a do huncsvutov nadal (RUDNO 1758); gemu sspatnich reči nadal (VP 1764); nadávať ndk k 2: puobožny patrony, otczowe starý starost magicze o chude lidy, obzwlasstne naprotiwky cirkwy Kristoweg, nadawaly s swich statkow luky, zeme oracze, k tomu hory, lesy, aby wzdy bola ziwnost slussna a pocztiwa sluzebnikom slowa boziho (HÁJNIKY 16. st); od dawek sedlakůw oslobozugeme nadawagjcze gjm slobody (s. l. 1619 E); šoltisowy Gurowy Weszelovskemu nadawagy se cžtiry zarembky (L. LÚŽNA 1670 E); k 3: od ginšych danek, napadkov a zbyrek tych gistych sedlakuov našich vinjmame a oslobozugeme, nadavagjce gim na to gešte za vplne dva roky od tohoto včylegsjho počjtage slobody a lhoty (BYTČA 1619 E); k 4: Gasspar Smrtnika byl nahanyl a do zlodegstwy gemu nadawal (S. ĽUPČA 1603); potom panj Contorowa wen wybehla nadawagicze Byročky fflandru (KRUPINA 1691); tenze Drasskousky Gabor mne gak na dobrom mene, tak y na poctywosty meg manzelce nadawal (LACLAVÁ 1706); Mychael Sjelecki p. cechmistroweg nestatečne mena nadawal (KRUPINA 1776); potom sme sj y do huntzwutou nadawali (s. l. 1789); nadávať dk komu, čoho, na čo dať niekomu väčšie množstvo niečoho: Sskwarkoweg Zoffigi nadawal na tie zeme wisse prawa (JELŠAVA 1602); dolewok do dezmowych wyn, po drobnu nadawalo se fl 5; deset zlaty, ktere moga manželka w čas nudzy gesste pred gedenactmy roky rozličnjm časem nadawala (KRUPINA 1684; 1737); geslj (Gábor) na negaky rowass (mäsa) swogeg cželady nadawal (PUKANEC 1767); nadávať si [sebe] ndk koho podávať si niekoho: wssecy traga (chlapi) se na neg (na Vladára) chitili a za wlasi geg trhali, ano z ostrohama sebe geden druhemu nadawali (s. l. 1788)
nadať sa dk nazdať sa, myslieť si, pomyslieť si: nadame se, zie mogie niekdo zapalil seno; tak se nadame, že geden (kromráš) se mocy bude kupiti za vher. fl 30 (TRENČÍN 1587; 1641); kde se kdo nenada, nesstesti tam zhleda (BV 1652); ani sem se nikdi nenadal, že bych se negakym spusobem mohel od toho žiwota zwikloste odlučit (DuH 1726); zdaliz by se byl nadál, že ten lotr se obrátj? (MPS 1777); žaden, nadam se, bj nepochwaljl takoweho sluzebnika (Káz 18. st); nadávať sa ndk: bezbožnj gest, kterj se nadawa, že se z nahodu točya nasse wecy (KoB 1666); cžeho se nenadawame, cžasto skusyti musyme (Se 18. st); nadievať sa2 [-ív-] ndk čo od koho nádejať sa, očakávať: ya sem se przyzen od was nadywal, a to neny (PLAVEČ 1455)