Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

nacvičiť dok.

1. cvičením naučiť: n. s deťmi tanec, n. hru

2. i nacvičiť sa, nacvičiť si cvičením si osvojiť, naučiť sa: žiaci n-li ľudový tanec, n. sa úlohu, n. si pohyby;

nedok. nacvičovať

nacvičiť -čí -čia nacvič! -čil -čiac -čený -čenie dok.

nacvičiť sa -čí sa -čia sa nacvič sa! -čil sa -čiac sa -čený -čenie sa dok.

nacvičiť si -čí si -čia si nacvič si! -čil si -čiac si -čený -čenie si dok.

cvičiť -čí -čia cvič! -čil -čiac -čiaci -čený -čenie nedok. 1. (ø; na čom; čo) ▶ robiť telesné cviky: c. každé ráno; c. podľa hudby; c. v telocvični, na ihrisku; c. beh, preskoky, hod guľou; c. krasojazdu; c. na hrazde, na kladine, na kruhoch, na trampolíne; c. cviky na posilnenie brušných svalov
2. (na čom; čo; ø) ▶ opakovať niečo s cieľom získavať vedomosti, nadobúdať zručnosť, schopnosť, precvičovať, nacvičovať; syn. trénovať, zdokonaľovať sa: c. na klavíri; c. svoje rečnícke schopnosti; c. (si) pevnú vôľu; c. kabínové tlmočenie; c. piesňový repertoár; c. novú látku z matematiky učiť sa; kým sa stal husľovým virtuózom, pravidelne celé roky cvičil
3. (koho; čo) ▶ viesť niekoho, niečo k získaniu vedomostí, k zdokonaleniu zručností, schopností, precvičovať, nacvičovať, vychovávať; syn. trénovať: c. zverencov; c. pamäť, kombinačné schopnosti žiakov; c. orchester; c. koňa, psa drezúrovať; Si predsa dôstojníkom a ja ťa nemusím presviedčať, že vojakov treba cvičiť. [E. B. Štefan]
4. expr. (s kým) ▶ neprimerane zaťažovať, preháňať niekoho: matikárka s nimi riadne cvičila; Lialo a nadporučík Kuzma dobrých šesť-sedem minút cvičil so šoférom ako so sopľavým chlapcom. [J. Papp]
▷ opak. cvičievať -va -vajú -val; dok. k 2 ↗ nacvičiť, k 3 ↗ vycvičiť

nacvičený -ná -né príd. 1. ▶ ktorý je cvikom, častým opakovaním zdokonalený, dobre zvládnutý, natrénovaný: n. ladný pohyb; nacvičené tanečné kroky; nacvičeným gestom si ušúľal cigaretu; Preto som milého kosca schmatol nacvičeným zápasníckym hmatom. [LT 1998]
2. ▶ pôsobiaci veľmi neprirodzene, umelo, predstieraný; syn. hraný, strojený, neprirodzený; op. spontánny, prirodzený: n. úsmev; zaujať n. postoj; zatvoril dvere s nacvičenou zdvorilosťou; Hovoril pomaly a trpezlivo, s akousi nacvičenou láskavosťou. [P. Vilikovský]
▷ ↗ i nacvičiť, nacvičiť si

nacvičiť -čí -čia nacvič! -čil -čiac -čený -čenie dok. 1. (čo (s kým)) ▶ opakovaným cvičením, skúšaním si pripraviť niečo na praktické predvedenie; urobiť nácvik, precvičiť, naskúšať: n. program, divadelné predstavenie; spevácky zbor nacvičil niekoľko nových skladieb; mali sme nacvičenú pieseň s rómskym textom; Keď som to povedala, bol neopísateľne šťastný, také niečo sa nedá nacvičiť. [A. Rákay]
2. (čo s kým, s čím) ▶ usmerniť niekoho pri vykonávaní istej činnosti; pomôcť zvládnuť istú situáciu, natrénovať: n. s deťmi evakuáciu, poskytovanie prvej pomoci; n. so psom aportovanie; tento postoj si treba so svojím bíglom n.
▷ nedok. ↗ nacvičovať

nacvičiť sa -čí sa -čia sa nacvič sa! -čil sa -čiac sa -čený -čenie sa dok. 1. (čo; s neurčitkom) ▶ učením a opakovaným cvičením postupov si niečo osvojiť, naučiť sa, nacvičiť si: n. sa správne dýchanie, pohyby; n. sa prstoklad na klávesnici; nacvičil sa hovoriť prejavy; trvalo im to dlho, kým sa to nacvičili
2. (čoho; ø) obyč. s výrazom miery ▶ stráviť veľa časucvičením, nacvičovaním niečoho: koľko som sa ja nacvičil tých skladieb, etúd; dnes som sa už nacvičil až-až; ešte sa nacvičí, kým mu bude fungovať jemná motorika v prstoch

nacvičiť si -čí si -čia si nacvič si! -čil si -čiac si -čený -čenie si dok. (čo) ▶ cvikom, opakovaním postupov nadobudnúť schopnosť, zručnosť niečo urobiť, naučiť sa, osvojiť si: n. si tanečné kroky, pohyby; n. si rýchly prechod z obrany do útoku; pacient si musí n. vkladanie a vyberanie kontaktných šošoviek; techniku asertívneho správania si nacvičte na kolegovi ▷ nedok. ↗ nacvičovať si

nacvičovať -čuje -čujú -čuj! -čoval -čujúc -čujúci -čovaný -čovanie nedok. 1. (čo) ▶ opakovane skúšať, pripravovať niečo na praktické predvedenie; mať nácvik, precvičovať, cvičiť, skúšať: n. predstavenia a divadelné hry; usilovne, poctivo n. nové choreografie; poskytnúť priestory na nacvičovanie; n. začínajú mladší žiaci; orchester nacvičuje Haydnovu skladbu; študenti nacvičujú program na stužkovú; Ty si zabudol, že nacvičujeme v škole divadlo. [V. Šikula]
2. (čo s kým, s čím) ▶ viesť, usmerňovať niekoho, niečo pri vykonávaní istej činnosti; pomáhať zvládať istú situáciu, cvičiť, trénovať: n. so študentmi poskytovanie prvej pomoci; n. s budúcimi mamičkami správne dýchanie; majiteľ pred veterinárnym vyšetrením doma nacvičuje so psom otváranie papule
▷ dok. ↗ nacvičiť

nacvičovať si -čuje si -čujú si -čuj si! -čoval si -čujúc si -čujúci si -čovaný -čovanie si nedok. (čo) ▶ cvikom, učením, opakovaním postupov nadobúdať schopnosť, zručnosť niečo urobiť, učiť sa, osvojovať si: n. si jednotlivé zložky, časti zostavy; moderátorka si nacvičovala otvárací prejav; nacvičovanie si streľby cez celé ihrisko; Skrátka, musím tu trčať a dozerať na to, aby si jednotlivé skupinky nacvičovali čísla do programu. [Z. Šulajová] ▷ dok. ↗ nacvičiť si

cvičiť, -í, -ia nedok.

1. (bezpredm., čo i na čom) konať gymnastické cviky, robiť telocvik: c. nohami, rukami; tel. c. prostné, c. na hrazde, na bradlách, na kruhoch, na koni; chodiť c. chodiť na telocvik; c. na povel;

2. (na čom, čo i bezpredm.) konať cvičenie na získanie zručnosti, trénovať: c. na husliach, na klavíri; c. preskoky, hod guľou; c. ťahy (pri písaní, kreslení, rýchlopise a pod.); c. delenie, násobenie;

3. (koho v čom, čo s kým, čo) viesť k získaniu, zdokonaleniu vedomostí, schopností al. obratnosti, učiť, priúčať; trénovať: Bystrého chlapca otec cvičil v latinčine a gréčtine. (Vlč.); učiteľ cvičí pieseň so spevákmi; cvičiť (si) pamäť, pozornosť, obratnosť, hlas, svaly;

opak. cvičievať, -a, -ajú;

dok. k 1, 2 nacvičiť, k 3 vycvičiť

|| cvičiť sa (v čom i bezpredm.) opakovaním sa zdokonaľovať, učiť sa, trénovať sa: c. sa v trpezlivosti, v cudzej reči, v zbrani;

opak. cvičievať sa;

dok. vycvičiť sa

nacvičiť, -í, -ia dok. (čo, koho čo) naučiť cvičením: režisér nacvičil hru, dirigent nacvičil skladbu, n. žiakov recitáciu;

nedok. nacvičovať, -uje, -ujú

|| nacvičiť (sa) (čo) naučiť sa cvičením: n. (sa) divadelnú úlohu;

nedok. nacvičovať (sa)

nacvičiť dok. nov. pripraviť, naučiť cvičením: To (piesne) zme nacvičiľi a potom tá mláďež ďanovianska choďila spievaď do kostola, keď boľi ňejaké oslavi (Ďanová MAR); Každí rog zme nacvičili voláké divallo (Brestovany TRN); Novi učiteľ nacvičil z dzecami ďivadlo (Dl. Lúka BAR)

nacvičiť sa dok. expr. napracovať sa, s námahou niečo zvládnuť: Kelo smo se nacvičili s tím korenom (Kameňany REV)