nacionalizmus -mu m.
1. ideológia jednostranne zdôrazňujúca význ. národa ako spoloč. jednotky; politika založená na takejto ideológii
2. v star. chápaní vlastenectvo;
nacionalista -u m. stúpenec nacionalizmu;
nacionalistka -y -tiek ž.;
nacionalistický príd.;
nacionalisticky prísl.
nacionalizmus -mu m. ⟨lat.⟩ 1. zried. ▶ láska k svojej vlasti, vedomie príslušnosti k vlastnému národu, vlastenectvo, patriotizmus: zdravý n.; kultúrna identita a n.; pestovať n. 2. ▶ ideológia zameraná na vyzdvihovanie dôležitosti jedného národa (zvyčajne väčšinového) ako základu spoločenskej jednotky: dnešný, európsky n.; extrémny, radikálny n.; prejavy neznášanlivosti a nacionalizmu; konflikt vyvolal vlnu nacionalizmu; kritizovať, odmietať n.; V skutočnosti sa vypúšťa džin nacionalizmu, ktorého bude ťažké vopchať späť do fľaše. [Slo 2002] □ polit. buržoázny nacionalizmus (podľa marxistickej terminológie) reakčná ideológia a politika spočívajúca v údajnom nadraďovaní národných záujmov nad triednopolitické záujmy
nacionalizmus -mu m. ‹l›
1. ideológia a politika, ktorá jednostranne zdôrazňuje význam národa ako spoločenskej jednotky
2. zastar. vlastenectvo: Hurbanov n.
nacionalizmus, -mu m. reakčná buržoázna ideológia zastierajúca triedne rozpory vyvolávaním národnostných nesvárov: buržoázny nacionalizmus; obranný n. ideológia buržoázie potlačených národov, ktorá môže mať isté pokrokové prvky; útočný n. reakčná ideológia buržoázie vládnúcich národov napr. v mnohonárodnostných štátoch; šovinizmus;
nacionalista, -u m. stúpenec nacionalizmu;
nacionalistka, -y, -tiek ž.;