nacionalizmus -mu m.
1. ideológia jednostranne zdôrazňujúca význ. národa ako spoloč. jednotky; politika založená na takejto ideológii
2. v star. chápaní vlastenectvo;
nacionalista -u m. stúpenec nacionalizmu;
nacionalistka -y -tiek ž.;
nacionalistický príd.;
nacionalisticky prísl.
nacionalista -tu pl. N -ti m.
nacionalista -tu pl. N -ti m. ▶ kto vyzdvihuje, uprednostňuje svoj národ na úkor iných národov, stúpenec, prívrženec nacionalizmu: radikálny, pravicový n.; extrémistickí nacionalisti; polícia zadržala stovky ľudí vrátane mladých nacionalistov; Pocit nacionalistu či vlastenca je dnes už iný ako pocit vlastenca v 19. storočí. [Týž 2006] □ polit. buržoázny nacionalista (podľa marxistickej terminológie) označenie predstaviteľa reakčnej ideológie a praktickopolitickej činnosti spočívajúcej v údajnom nadraďovaní národných záujmov nad triednopolitické záujmy ▷ nacionalistka -ky -tiek ž.: politické aktivistky a nacionalistky
nacionalista -u m. (nacionalistka -y ž.) stúpenec, prívrženec nacionalizmu
nacionalista p. nacionalizmus
nacionalizmus, -mu m. reakčná buržoázna ideológia zastierajúca triedne rozpory vyvolávaním národnostných nesvárov: buržoázny nacionalizmus; obranný n. ideológia buržoázie potlačených národov, ktorá môže mať isté pokrokové prvky; útočný n. reakčná ideológia buržoázie vládnúcich národov napr. v mnohonárodnostných štátoch; šovinizmus;
nacionalista, -u m. stúpenec nacionalizmu;
nacionalistka, -y, -tiek ž.;