Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

nájsť -jde -jdu -jdi! našiel -jdený dok.

1. hľadaním al. mimovoľne objaviť, uvidieť: n. stratenú vec, cestu, n. doma hosťa; n-l ju plakať; nen. na niečom chybu (-y) nezistiť

2. hľadaním al. mimovoľne získať: n. si muža, prácu, n. východisko

n. sám seba spoznať sa, svoje schopnosti ap.; n. smrť, svoj hrob niekde zomrieť; nen. si miesta byť nespokojný; kto hľadá, n-e;

nedok. nachádzať -a, nachodiť

// nájsť sa

1. ocitnúť sa: n. sa v kritickej situácii

2. vyskytnúť sa: n-u sa takí, čo uveria

n. sa na ulici byť bez domova al. bez práce; obyč. pejor. tí sa našli sú rovnakí, rozumejú si (v zlom);

nedok. nachádzať sa, nachodiť sa2: kde sa n-a bod? kde leží?

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
nachádzať ‑a ‑ajú, nachodiť ‑í ‑ia nedok.; nachádzať sa, nachodiť sa

nachádzať -dza -dzajú -dzaj! -dzal -dzajúc -dzajúci -dzaný -dzanie nedok.


nachádzať sa -dza sa -dzajú sa -dzaj sa! -dzal sa -dzajúc sa -dzajúci sa -dzanie sa nedok.

nachádzať -dza -dzajú -dzaj! -dzal -dzajúc -dzajúci -dzaný -dzanie nedok. 1. (čo, koho (kde)) ▶ zámerne, hľadaním al. nečakane, náhodou zisťovať prítomnosť niečoho, niekoho; opakovane al. postupne objavovať: n. cestu von; hľadá ženu a nachádza ju živú; napokon nachádza nezvestného pri rieke; Občas nachádzam v knihe alebo v časopise zabudnutý zdrap papiera. [E. Farkašová]; Hľadá, díva sa, až raz sa naňho šťastie usmeje - nachádza bronzovú sekeru. [V. Ferko]; Hneď im príde na um, že som i peniaze našiel, lebo obyčajne v také dni nachádzajú ľudia poklady. [Sln 1972]; Zvernice sa často zakladajú na nevhodných stanovištiach, napríklad v bučinách, kde zver nenachádza dostatok obživy. [PaR 2011]
2. (čo, koho (kde)) ▶ hľadaním, skúmaním al. uplatňovaním vedeckých poznatkov prichádzať na niečo nové, neznáme, utajené, odhaľovať, objavovať: n. významy, obrazy v básni; Robím si teraz problémy, nachádzam ťažkosti, skryté chyby, nedostatky. [J. Gregorec]
3. (čo; v zápore i čoho) ▶ premýšľaním, uvažovaním prichádzať na niečo; mimovoľne k niečomu dospievať: n. východisko zo situácie; n. príčinu niečoho; zatiaľ nenachádzam riešenie; nenachádzam (vhodné) slovái fraz.; nikde nenachádzala útechy; súčasťou tvorivého experimentu je hľadanie a nachádzanie pravdy o sebe; Dosiaľ len hľadala a nenachádzala. [V. Švenková]
4. (čo (v čom; v kom; u koho)) ▶ získavať, dosahovať isté duševné hodnoty (často pre vnútorné uspokojenie), nadobúdať: n. radosť, potešenie v cestovaní; n. spokojnosť v prítomnom okamihu; n. podporu v rodine; n. pochopenie, porozumenie u priateľov; V brechote psov nachádza hrejivé rozptýlenie. [P. Andruška]; Aký bol teda môj sobáš, keď ani teraz nenachádzam v sebe silu pomenovať ho pravým menom. [H. Zelinová]; Vtedy som bol presvedčený, že moja drina má zmysel, a nachádzal som v nej isté čaro. [I. Habaj]nachádzať uplatnenie uplatňovať sa
fraz. nachádzať si cestu/cestičku k niekomu začínať niekomu rozumieť, zbližovať sa s niekým; nenachádzať pokoj/pokoja a) trápiť sa pre niečo, pre niekoho b) byť niekým prenasledovaný; nenachádzam slov výraz znechutenia, ktorý vyjadruje pohoršenie nad niečím, z niečoho, obyč. z morálne zlého, neprijateľného konania inej osoby al. osôb
dok.nájsť


nachádzať sa -dza sa -dzajú sa -dzal sa -dzajúc sa -dzajúci sa -dzanie sa nedok. 1. (v čom) ▶ jestvovať v istom stave, v istej, obyč. nepriaznivej, zložitej situácii, byť, ocitať sa: n. sa v kritickom stave, na pokraji nervového zrútenia; rodina sa nachádza v hmotnej núdzi; firma sa nachádza v konkurze; A čo keď sa dotyčný momentálne nachádza v hlbokej depresii? [Anton Hlinka]; Tematizuje zložitosť historickej situácie, v ktorej sa [Slovensko] nachádzalo v období autonómie. [M. Bátorová]
2. (kde) ▶ (obyč. o človeku) byť niekde fyzicky prítomný, zdržiavať sa na určitom mieste, ocitať sa; syn. vyskytovať sa: n. sa v tesnom priestore; n. sa v cudzine, na Slovensku; nevieme, kde sa momentálne nachádza; na pozemku sa nachádza strážny pes; práve sa nachádzame na futbalovom štadióne; nachádzajú sa iba v polovici cesty; Udelil amnestiu trom zo štyroch, ktorí sa ešte nachádzali vo väzení. [R. Dobiáš]
3. (v čom) ▶ byť prítomný v istom prostredí, v prírode; jestvovať niekde v istej podobe; syn. vyskytovať sa: v atmosfére sa voda nachádza vo všetkých troch skupenstvách; v prírodných podmienkach sa niektoré chemické prvky takmer nenachádzajú; Bolo treba zistiť vek obetí, či sa v krvi nenachádza alkohol alebo iné toxické látky. [NP 1994]
4. (kde) ▶ (o veciach) jestvovať na istom mieste, v istej polohe; syn. byť, ležať, stáť, rozprestierať sa: kniha sa nachádza na polici; predávaný byt sa nachádza na prízemí; pred budovou sa nachádzajú lavičky, parkovacie miesta; divadlo sa nachádza na nábreží Dunaja; na severe krajiny sa nachádzajú hory; navštíviť mestá nachádzajúce sa južne od Prahy
5. mat. (koľkokrát v čom) ▶ (pri vyjadrovaní podielu) vyskytovať sa v istom celku ako menšia časť (deliteľ) deleného čísla, byť: koľkokrát sa nachádza 430 v 3 300?
dok. k 1, 2nájsť sa


nájsť nájde nájdu nájdi! našiel našla nájduc nájdený nájdenie dok. 1. (koho, čo (kde)) ▶ zámerne, hľadaním al. nečakane, náhodou objaviť, zbadať niekoho, niečo, natrafiť na niekoho na niečo: n. schované dieťa; n. stratený dáždnik; n. na povale staré fotografie; n. úkryt, útočisko pred dažďom; n. cestu späť, von z niečoho; n. na mape ulicu, adresu; pomôžte n. zatúlaného psíka; ťažko nájdeš niečo lepšie; našiel ju plakať; v redakcii už nikoho nenašiel; vrátiť nájdenú vec majiteľovi; publ. mužstvo nenašlo premožiteľa neprehralo; Nemôžu nájsť v pamäti nijaké cudzie slovo, ktorým by sa blysli. [V. Šikula]; Viem, že cestujete po celom Slovensku, ale občas vás vari nájdeme doma? [M. Danieliszová-Jesenická]; Príbuznú dušu v domove nenašla. [Pd 1994] nestretla
2. (čo, koho (kde)) ▶ pátraním, skúmaním, uplatnením nových poznatkov zistiť, prísť na (doteraz) neznámu, skrytú al. utajovanú osobu, vec, objaviť, odhaliť: n. nezvestnú dievčinu; n. páchateľov; n. stopy; n. skrýšu pašerákov; n. poklad; n. bohaté náleziská zlata, zásoby ropy; n. nový zdroj energie; n. chybu v počtoch, v účtoch, v zozname; n. v krvi stopy po dopingu; policajti našli v zadržanom aute zbrane; Nájdem ich a potrestám. [J. Lenčo]
3. i nájsť si (koho, čo (kde)) ▶ úsilím, cieľavedomým hľadaním, premysleným počínaním získať, zaobstarať (obyč. vo svoj prospech): n. (si) opatrovateľku k deťom; n. kupca na dom; n. vhodného kandidáta; n. sponzora, partnera na podnikanie; n. odberateľa pre svoje výrobky; n. si ubytovanie; n. v rozpočte peniaze na opravu školy; nájdite si čas na oddych, na šport; n. si zamestnanie nie je jednoduché; nový domov našli v cudzej krajine; mal veľké šťastie, že našiel spolupracovníka, s ktorým si rozumie; Takého chlapa ozaj ťažko nájsť. [V. Šikula]
4. obyč.nájsť si (koho) hľadaním al. mimovoľne vzbudiť v niekom pozitívny postoj voči sebe, zoznámiť sa s niekým a nadviazať istý vzťah, získať si: n. si priateľa; n. si spolupracovníkov; našiel som si družku; konečne si našiel dievča a oženil sa s ním; našiel si milenku; našiel som ju, moju milovanú; matka mu sama našla nevestu; Našla si si tam aj kamarátky? [Sln 1972]
5. (čo; v zápore i čoho) ▶ uvažovaním, premýšľaním prísť na niečo, mimovoľne dospieť k niečomu: n. vhodný výraz; n. správne slová; n. riešenie, východisko, kompromis; n. nové možnosti; usiluje sa n. príčinu neúspechu; na niektoré otázky nevie n. odpoveď; nenájdeme v ňom ani kúska humánnosti; našiel spôsob, ako sa vyhnúť zodpovednosti; vždy si našiel výhovorku, aby nemusel prísť; Kto chce nájsť dôvody, ten si ich vždy nájde. [Anton Hlinka]
6. (čo (v kom, v čom; u koho)) ▶ dosiahnuť, získať, načerpať určité duševné hodnoty (často pre vnútorné uspokojenie), nadobudnúť: n. lásku, radosť zo života; n. záľubu v cestovaní; n. potešenie v tom, čo robíme; n. pravdu; n. v niekom oporu; n. pochopenie u starej matky byť milovaný, prijatý; n. v niekom priateľa, spojenca, ochrancu, pomocníka; konečne našiel pokoj; v starostlivosti o chorých a opustených našla nový zmysel života; Keď sa zadíval na Ondriša, razom pochopil, že v ňom našiel kamaráta. [A. Habovštiak]; Dúfala, že u druhého muža nájde porozumenie, posilu... ale kdeže! [K. Lászlová]; Tieto príbehy som dlho nosil v sebe a bola to len otázka času, kedy nájdem odvahu napísať ich. [P. Jaroš]cirk. nájsť milosť u Boha dostať od Boha ako dar isté nezaslúžené dobrá □ nájsť uplatnenie uplatniť sa
fraz. nájsť recept na niečo objaviť riešenie, spôsob, návod na prekonanie niečoho; nájsť reč po dlhšom mlčaní sa ozvať, prehovoriť; nájsť sám seba spoznať sa, zistiť svoje schopnosti; nájsť [svoje] miesto pod slnkom al. nájsť [svoje] [trvalé/správne] miesto v živote a) dosiahnuť úspech, spoločenské postavenie, uplatniť sa b) dosiahnuť pokoj svedomia; nájsť si chodníček k niekomu al. nájsť si chodníček k srdcu niekoho a) porozumieť si b) získať si niečiu priazeň; nájsť si k niekomu cestu al. nájsť si k sebe cestu zmieriť sa, zblížiť sa s niekým, začať si rozumieť; nájsť schodnú/správnu cestu vymyslieť vhodný, dostatočne obozretný postup, spôsob, taktiku na dosiahnutie cieľa; nájsť smrť/svoj hrob tragicky zahynúť, zomrieť; nájsť spoločnú reč a) zhodnúť sa v istých názoroch, postojoch, porozumieť si navzájom b) dohodnúť sa; nájsť správny kľúč prísť na dobré riešenie; nájsť svoje šťastie a) úspešne sa v niečom realizovať b) stretnúť životného partnera; nenájsť si miesta byť nespokojný, nevedieť, čo robiť; nenašiel na neho/pre neho dobré slovo nedokázal al. nemohol o ňom, s ním hovoriť dobre, bez hnevu ◘ parem. aký išiel/prišiel, takú našiel získal partnera s rovnakými, obyč. rovnako zlými povahovými vlastnosťami; čert čerta nájde zlí sa podporujú; čo sa za mladi naučíš, na starosť/v starobe akoby si našiel každá nadobudnutá vedomosť, zručnosť sa časom zíde; dobrý tovar kupca nájde predá sa; obyč. iron. kto čo hľadá, [to] nájde al. čo hľadal, to našiel zaslúži si to, čo ho postihlo; kto hľadá, [ten] nájde o zmysle hľadania riešení, odpovedí v živote; kto chce psa biť, palicu si nájde kto chce, na kritiku si vždy nájde dôvod; kto nájde priateľa, ten nájde poklad skutočný priateľ je cennejší ako bohatstvo; expr., trochu pejor. na každé vrece sa nájde záplata každá žena (aj menej pekná al. menej múdra) sa môže vydať; žaba kaluž nájde každý (aj neslušný) človek si nájde prostredie, ktoré mu je blízke
nedok. k 1, 2, 4, 5nachádzať


nájsť sa nájde sa nájdu sa našiel sa našla sa nájduc sa nájdenie sa dok. 1. (ako) ▶ náhle, nečakane sa vyskytnúť v istom položení, obyč. v nejakej nepriaznivej situácii, byť, ocitnúť sa: n. sa v zlom stave; Malé plechové dvere sa zavreli, našiel som sa v úplnej tme. [R. Dobiáš]
2. (kde) ▶ nečakane sa niekde vyskytnúť, dostať sa na určité miesto, ocitnúť sa: A zrazu sme sa našli v jelšavskej krčme. [V. Šikula]; Urobil dva kroky a našiel sa na dlážke. [D. Dušek]; Posotila nás [vlna] vpred a našli sme sa len pár stôp od Astrolaby. [V. Krupa]; Ani nevedeli ako, a našli sa v kruhu spomínaných mladých ľudí. [Anton Hlinka]
3. ▶ stať sa zreteľným, viditeľným, zjavným, objaviť sa, vyskytnúť sa: nájde sa niekto, kto nám pomôže?; sotva sa nájde človek, ktorý by vás nepoznal; a našli sa aj horšie prípady; nenašiel sa veru nikto, kto by sa ho zastal; Našli sa však i takí, ktorí zo strachu pred následkami prihlášku stiahli. [L. Kvasnička]; Žiaľ, hneď sa našli ľudia, ktorí celú akciu postavili do konfrontačnej roviny. [Pd 1994]
4. (v čom) ▶ naplno, s úspechom sa niečomu venovať, uplatniť sa, nájsť potešenie v niečom: n. sa v umení; našiel sa v povolaní lekára; našiel sa vo varení; našla sa v netradičnom športe, v šerme; Mám pocit, že sa v herectve našli. [NB 2009]
5. (ø; kde; s kým) ▶ stretnúť sa s niekým a navzájom sa spoznať, zoznámiť sa: kde a ako ste sa vy našli? - na letnej brigáde; Katka a Kristián sa našli vo vlaku; Našli sme sa, začali sme spolu žiť, a keď sme čakali dieťa, vzali sme sa. [P. Hudák]
fraz. nájsť sa na ulici byť bez domova al. bez práce; [dvaja] sa našli a) (o partneroch) veľmi dobre si rozumejú b) i pejor. (o ľuďoch podobnej povahy) majú veľa spoločných (obyč. negatívnych) charakterových vlastností, sú rovnakí
nedok. k 1, 2nachádzať sa, nachodiť sa2

byť 1. nachádzať sa v priestore al. čase • jestvovaťexistovaťvyskytovať sa: sú, jestvujú aj dobrí ľudia; kedysi tu boli, vyskytovali sa hubyžiť (o živých tvoroch): bol, žil raz jeden kráľkniž. prebývať: tu je miesto, kde prebývajú dobrí ľudiarásť (o rastlinách): rastie, je tu veľa burinybyť naporúdzi (bezprostredne o veciach): jesto, je naporúdzi v domácnosti všetkotrvať (byť, pokračovať v čase): sneh ešte trvápanovaťvládnuťkraľovať: všade panuje, vládne, kraľuje pokoj

2. byť prítomný • zdržiavať sazdržovať sakniž. prebývať (o živých tvoroch) • nachádzať sanachodiť sa: boli sme, zdržiavali sme sa práve v záhrade; sú, nachádzajú sa v polovici cestyexpr.: trčaťtvrdnúť (nečinne, nadarmo): trčali sme tam do ránafigurovať (byť uvedený): v zozname páchateľ nefiguruje, nie je

3. byť položený (o veciach), ťaživo doliehať (na ľudí) • ležaťstáťkniž. spočívať: pero je, leží na stole; auto je, stojí v garáži; všetka zodpovednosť je, spočíva, leží, stojí na nás

4. p. konať sa 5. p. pochádzať 6. p. značiť 2


jestvovať byť prítomný v čase a priestore • existovaťbyť: na Mesiaci nejestvuje, neexistuje, nie je životvyskytovať sa: mnohé rastliny sa už nevyskytujúnachádzať sanachodiť sanájsť sa: nachodia sa, nájdu sa aj takí, čo neveriatrvaťpretrvávať (v čase): problémy stále trvajú, pretrvávajú, vyskytujú sažiť (o tvoroch): na severe žijú medvedezastaráv. stáť: v hre stoja všetci; stál v jeho priazni

p. aj panovať 2


nachádzať sa kniž. 1. jestvovať na istom mieste • byťvyskytovať sanachodiť sa: jeho dom sa nachádza, je v druhom obvode; u nás sa nachádzajú, nachodia, vyskytujú vzácne druhy rastlínležaťrozprestierať sabyť položený (o veciach): obec leží v údolístáť (vzpriamene): na stole stojí vázadržať sa (o zvieratách): v pivnici sa držia myši

2. jestvovať v istom stave • byťnachodiť sa: nachádza sa, je v kritickej situácii

3. byť obsiahnutý • byťvyskytovať sa: dva v štyroch sa nachádza, vyskytuje dvakrátbyť prítomnýjestvovať: vo vode je prítomný kyslík


odrážať sa zanechávať následky, stopy • nachádzať odraz: výsledky práce sa odrážajú, nachádzajú odraz na príjmoch obyvateľstvaodzrkadľovať sazrkadliť sa (odrážať sa ako v zrkadle): mesiac sa odzrkadľoval, zrkadlil v rieke; v tvári sa zrkadlil hnevprejavovať sazračiť sajaviť sa: z úspechu sa mu na tvári prejavuje, zračí, javí radosťukazovať sa: nepriazeň počasia sa už ukazuje na úrodekniž. reflektovať sa


rozprestierať sa 1. byť rozložený na väčšej ploche • rozkladať sa: za dedinou sa rozprestierajú, rozkladajú poliaprestierať sastrieť sastlať sa: po oboch stranách rieky sa strela, stlala nížinaležaťnachádzať sanachodiť sabyťvyskytovať sa: mesto sa nachádza, leží v údolítiahnuť saťahať sarozťahovať sapokračovať (po dĺžke): pozdĺž dediny sa ťahá, pokračuje lesvinúť sa (vlnito) • hadiť sa (kľukato): údolia sa vinú, hadia medzi horamizried.: rozliehať sarozbiehať sa: na severe sa rozlieha, rozbieha pole

2. p. vládnuť 2


stáť1 1. byť v istej (zvyčajnej) polohe, zaujímať isté postavenie • byť: budova tu stojí, je od minulého storočia; na stole stáli, boli poháre; stáť, byť na čele hnutia; Kto stojí, kto je v pozadí?nachádzať sanachodiť savyskytovať sajestvovaťexistovať: nachádzajú sa, nachodia sa medzi nami aj odporcovia; vyskytujú sa, jestvujú tu viaceré možnosti

2. (používané v rozkazovacom spôsobe stáť!) nehýbať sa z miesta, zastaviť činnosť • stop!zastaviť!stoj!pozor!: Stáť, stop, pozor, ďalej sa nedá ísť!

3. nebyť v činnosti • nefungovaťnejsť: výroba stojí, nejde; hodiny stoja, nefungujúhovor. expr. štrajkovať: auto štrajkuje

4. byť na strane niekoho, prejavovať sympatie, podporu niekomu, niečomu • podporovať (niekoho) • držať (s niekým) • nadŕžať (niekomu): chlapci stoja pri učiteľovi, podporujú ho, držia s ním, nadŕžajú mu; stáť za spravodlivými požiadavkami, podporovať ichpomáhať (poskytovať pomoc): pomáhať niekomu, stáť pri niekom v ťažkostiachchrániťhájiť: zákon chráni, háji záujmy detí, stojí za ich záujmami

5. neustupovať, nepopúšťať zo svojho stanoviska • trvaťpridŕžať sa: stojím, trvám na svojom návrhu; pridŕžam sa týchto názorovnaliehaťnástojiť (dôrazne žiadať, vymáhať): stojíme, nástojíme na našich požiadavkách; nalieha, aby sa sľúbené dodržalofraz. stáť si v slove

6. p. zaujímať sa 7. p. závisieť 8. p. jestvovať 9. p. pristať 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

nachádzať, -a, -ajú i nachodiť, -í, -ia nedok. (čo, koho) dosahovať niečo ako výsledok hľadania al. mimovoľne, dospievať k niečomu: Smädný nachádza osviežujúci nápoj. (Jes.) Nachodíme cestičku pomedzi žito. (Fig.); n. chyby na niečom, n. útechu, potešenie v niečom, n. porozumenie, n. dôkazy, vhodnú odpoveď, n. východisko z nejakej situácie

nenachádzať (nenachodiť) slová (slov) nevedieť sa vyjadriť;

dok. nájsť

|| nachádzať sa i nachodiť sa1

1. (pri počítaní) byť obsiahnutý: dva v štyroch sa nachádza (nachodí) dvakrát;

2. kniž. byť, vyskytovať sa (miestne): Za druhým nachádzal sa ešte i tretí dvor. (Jégé) V susedstve domu nachodil sa skliepok. (Vans.)

3. kniž. byť (o stave): n. sa v zlom stave, n. sa v zúfalej situácii


nájsť, nájde, nájdu, našiel, nájdený, rozk. nájdi dok. (čo, koho) dospieť k niečomu, získať, dosiahnuť, objaviť, zistiť (ako výsledok hľadania al. mimovoľne): n. nožík na ceste, n. vo vrecku peniaze, n. si prácu, n. chybu na niečom, n. si priateľa, n. niekoho doma, n. u niekoho porozumenie, n. zaľúbenie v niečom, n. si vyhovorku, zámienku, n. riešenie, spôsob, východisko, vysvetlenie, n. vhodnú odpoveď; Kto chce psa biť, ľahko palicu nájde (prísl.) zámienka je vždy naporúdzi. Žaba kaluž nájde (prísl.) každý sa snaží dostať do takého prostredia, aké mu najlepšie vyhovuje; hovor. n. niečo pod zuby o jedle; pren. hovor. našiel ho tam večer (mrak, ráno ap.) zastihol ho

n. (správny) kľúč, pravú cestu k niečomu objaviť správny postup; n. cestu k niekomu, k niečomu objaviť možnosť, spôsob, ako sa k niekomu, k niečomu dostať (obyč. s cieľom vplývať); n. výraz v niečom prejaviť sa; n. (širokú, bohatú) ozvenu, (široký, bohatý) ohlas vzbudiť záujem; n. (živnú) pôdu, úrodné pole dobré podmienky; n. otvorené dvere byť dobre prijatý, byť vítaný; mať voľný prístup; n. smrť, n. svoj hrob niekde umrieť; zaniknúť; hovor. nemôcť si n. miesta byť nepokojný;

nedok. nachádzať i nachodiť

|| nájsť sa

1. ocitnúť sa: n. sa v nepríjemnej situácii; Našiel sa na ulici bez práce. (Fr. Kráľ)

2. vyskytnúť sa: Nájdu sa vraj i biele vrany. (Kuk.)

3. natrafiť na seba, stretnúť sa: Evanjelici zbližovali sa s katolíkmi ako bratia, ktorí sa našli. (Škult.)

hovor. tí sa našli hodia sa k sebe, sú jednakí;

nedok. k 1 nachádzať sa i nachodiť sa

nachádzať nedok. (nacháďať) miest. strsl, zsl hľadaním al. mimovoľne objavovať, získavať: Ten na šetkom chibu nacháďá (V. Bielice TOP); Po ulici zme nachádzali burgiňu, čo palla z vozu lebo z vlečki (Lapáš NIT); Pletkáh nachádzá zaľúbeňie (Bošáca TRČ); Kan sa obrácil, šadze nachádzal samí neporádek (Vištuk MOD)
F. ľieki nachádzaď (ňiekomu) (Detva ZVO) - haniť, potupovať niekoho


nachádzať sa nedok.
1. zried. ocitať sa, byť (o stave): Nachádzá sa ve velikéj biéďe (Bošáca TRČ)
2. zried. vyskytovať sa (o mieste): O_dáuna sa vravelo, že v Bielej skaľe sa nachádzajú Jánošíkove pokladi (Zuberec TRS)

nachádzať1 [-(d)z-] ndk
1. koho, čo objavovať niekoho, niečo: (Martinová) w domie Perinowem swé slepyce w sydlech nachazela (HLOHOVEC 1592); obogiho pohlawj osoby na nem (v arcibratstve) odpočiwánj hledagj, nacházegj a dosahugj (SPo 1690); mnozi ludje w Turneg swogich brawcow w krmniku neb w masstalach pritwaranich nachazali (HRÁDOK 1715); co jim (divým zvieratám) potrebné jest, nacházaju (VOv 1779); v celém nebi hodného místa pre ňeho (svätého) ňenacházajíc, z velkím ďešením vikríknúl: Kdež ho techdi položím, kam ho postavím? (BR 1785)
F. ira producit enses: kto se hňewa, hned nacházá meč, zbrogu chystá sa do bitky; káždy, kdo prosy, bere a kdo hledá, nacházá (KB 1756)
2. zastihovať niekoho niekde v nej. stave: (Bystričania) Ragczanom byerali retézi, sekery, kdi gich tam nachazeli (s. l. 1576); blahoslaweni su ti služebniczy, kteressto kdiž prichaza Pan, nachaze čugne (TC 1631)
3. čo (v čom) (o ľuďoch) prichádzať na niečo úvahou, rozumom al. dôvtipom, poznávať, objavovať niečo: pan heitman w niom (v kaštieli) žadneg hany nachazetj nemuže (DUBNICA n. V. 1722); mnozý su, ktery gu (cestu k životu) nacházagú (KB 1756)
4. (čo, čoho v čom) získavať, dosahovať niečo; mať k dispozícii niečo: chrobak tež horky chren wrta, dokud w nem co nachazj (BV 1652); w nassjch hussťjach any na ohrazu nassych roly a zahradek prutya aneb kuolya nemužeme nachazety (P. BYSTRICA 1712); almúžna milosrďenstwj y žiwot wečny nacházá (KB 1757); acqviro: dostáwám, nacházám, nabywám; ictus jaculantium saepe deerrant: ne wzdycky nacházá strelec cyl (KS 1763) triafa; mnozí (farári) mnohokrát ťešce hoďinu k ňejakému breviára odmrmáňú nacházajú (BR 1785)
F. koho chtejí dobyti, lechce palici nacházejí; snadno wlk nachazí proti baranovi príčinu (SiN 1678); res invenit amicos: bohaty nacházá bratrú (KS 1763) všetci sa k nemu hlásia
5. dozvedať sa, zisťovať (obyč. v písmach, knihách): wssecko, co nacházýss w pysmych (CC 1655); kdiz Pismo swate rozgimam, mnohe priklady pomsty boskeg hrozneg nachazem (KT 1753); comperio: zwedám, nacházým (GrP 1771); namňíváňí své o temž Slovákuv od Jápheta pocházaňí aj v Písme svatém hledajú a že ho tam nacházajú (BR 1785)
6. komu čo spôsobovať, zapríčiňovať niekomu niečo: neraczte se, Wassj Milost, hnewat, ze teprow Wassj Milosti w tom starost nachazjm (NEDEDZA 1575); (organista Jeronimus) gest nam nachazel nyekolyk kratt starost v našem pocztyvem klaštore (KLÁŠTOR p. Z. 1597 E)
7. práv (čo) rozhodovať, uznášať sa na niečom, ustanovovať, nariaďovať niečo: tuto sentency nachazame tobie, Barbierko, abys hned ssla do kazne meskey (P. ĽUPČA 1582); co se dotyče drew, nachazame, aby pokog byl (S. ĽUPČA 1613); swedomi to dostateczne se biti neuznawa, protoz nachazime, aby zwrchupsany Jeremiass Barwyr prisahal (ILAVA 1631); n. sa
1. byť, existovať, vyskytovať sa: tehoto statku nachaczy se piet wolow (P. ĽUPČA 1540); od hlawy bolenj, zymnice tresenj nachazy se zelyna (BV 1652); w tomto obligatore nachazy se dluh Czeglediho (KRUPINA 1680); Adamowi sa nenacházal pomocnjk podobny gemu (KB 1757); w pisku a w nose (dobytka) nachadzagu se mnohe hluzawe nadobki (ŠkD 1775); bich ništ ňeríkal o rozďile jazika, který sa mezi rozďílními Slovákmi nachází (BR 1785); mladi mistr, obzwlasste prespolny, powinnen gest k službam cechownym za dwa roky se nachadzetj (CA 18. st E) byť k dispozícii
2. mat v čom byť obsiahnutý: 8 w 5 ani gedenkrát se nenacházy (LU 1775)
3. na čo uchádzať sa o niečo: sljssjme, zebj se neyaczj ginssj pratele nachaczelj na ten statok (BÁTOVCE 1591); gesly se na grunt njekdo z poddanich by nachazal (TRENČÍN 1702)
4. k čomu prislúchať, patriť k niečomu: vžjtky, kterekolwek gsau a nachazagj se k tim vrekom (SLIAČE 1597)
5. komu za čo dostávať sa niekomu za niečo: od kterych (sedliakov) giž ninj platu žadneho se gim (mešťanom) za tie gisté wina ňenachazi (KRUPINA 1611)
6. rozhodovať sa: Búh nacháza se takto ho (Mojžiša) fedrowati (SRo 1766)


nachádzať2 [-(d)z-] ndk kam vchádzať, vnikať niekam: ty, kterjž nachazegj do domu a gjmagjce wody zenky obtižene hrjchy (WO 1670)

nachádzať_1 nachádzať nachádzať_2 nachádzať

Zvukové nahrávky niektorých slov

nachádzať: →speex →vorbis
a povrchné sa nachádza et le superficiel sont
čo sa tu nachádza qui se trouve ici
knižnici som často nachádzal la bibliothèque je trouvais souvent
odchode, sa fregata nachádzala départ, la frégate se trouvait
stenu, kde sa nachádza la paroi se trouve
niekoľko dní nachádza est depuis quelques jours
vráskavca, ktorý sa nachádzal culammak qui se trouvait
zátoke, kde sa nachádzal la crique se trouvait
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu