naboso, pís. i na boso prísl.
1. bez pančúch, ponožiek: n. obuté baganče, obuť sa n.
2. bosky, boso: chodiť n. (po tráve)
boso prísl. ▶ s bosými nohami; syn. bosky, naboso: chodiť, behať b.; v mešite sa chodí boso, bez topánok; Odtiaľto do Mikuláša je hodina chôdze, nie však boso. [H. Zelinová] ▷ na boso ↗ naboso
naboso, pís. i na boso prísl. 1. ▶ bez obutia obuvi, s bosými nohami; syn. boso, bosky: chodiť po tráve n.; zobula si topánky a tancovala n.; deti s obľubou hrávali futbal n.; Kráčal som v blate a vode naboso. [V. Balla]; Prešla na boso po studenej dlážke k sporáku. [M. Matkin] 2. ▶ bez pančúch al. ponožiek, na holé nohy: obuť si tenisky, topánky n.; nosiť sandále n.; natiahol si čižmy len tak n.; Zošuchne sa z ležiska, baganče natiahne na boso a chytí otca pod pazuchu. [R. Jašík]
naboso, pís. i na boso s bosými nohami • boso • bosky: naboso, boso chodil celý deň po tráve; bosky sa mu najlepšie behá
naboso prísl. bez pančuchy, bez pančúch, bez ponožiek, na holú, na bosú nohu;
zried. bez obuvi, bosý: obuť si topánky n.; Nohy len tak naboso. (Fig.) Paško si natiahol naboso čižmy. (Krno) Zdalo sa im, akoby kráčali naboso po mäkkej pažiti. (Zúb.)
naboso prísl. 1. csl bez ponožiek, onuciek, pančúch, na holú, bosú nohu: Len tag naboso si obuj topánki! (Kameňany REV); Venku pez velice len ščekal, až náz zobudzil, natáhol si naboso štible a vibehól na dvór (Brestovany TRN); Išóv naboso pantofláh na roráti a padav sňach (Lapáš NIT); obuc topanki naboso (Studenec LVO) 2. zried. bez obuvi, boso: V leťe choďeu̯ ráno po rose naboso (Bánovce n. Bebr.) 3. bez podkutia, bez podkovy (o zapriahanom dobytku): Voli nemažú naboso chodiť (Revúca); Gvóli svojjéj robote necháván kone naboso (Dol. Súča TRČ); Nechávali konon zanné nohi naboso a potkuvávali íh len na prenné (Šípkové PIE)