nabíjačka -y -čiek ž. elektrotech. prístroj na nabíjanie akumulátorov a batérií: cestovná n., automatická n., n. miniatúrnych batérií
nabíjačka -ky -čiek ž.
nabíjačka -ky -čiek ž. ▶ prenosné zariadenie slúžiace na nabíjanie, dopĺňanie elektrickej energie do prístrojov, strojov fungujúcich na elektrinu, nabíjač2: solárna n.; univerzálna, sieťová, prenosná, štandardná n. na mobil; USB n.; n. batérií s adaptérom; napätie nabíjačky; zapojiť nabíjačku do siete
nabíjačka, -y, -čiek ž. text. robotníčka, ktorá nabíja do tkáčskeho člnka cievky s útkom
nabíjačka ž. vin. zatĺkanie kolíkov vo vinici: nabíjačka (Dražovce NIT)