Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

natiahnuť -e -u -hol dok.

1. ťahaním napnúť (s cieľom umiestniť, pripevniť ap.): n. strunu, n. šnúru (na sušenie), n. volejbalovú sieť, n. plachtu (na posteli)

2. ťahom predĺžiť, pretiahnuť: n. gumu;

pren. n. prednášku

3. vystrieť (dopredu, do dĺžky, hore): n. ruku k ohňu, n. si nohy, zvedavo n. hlavu

4. pretiahnuť, presiliť: n. si sval, šľachu

5. navliecť (význ. 1); nastoknúť: n. gumu do sukne; n. si rukavice; n. si obrúčku

6. urobiť schopným chodu (napnutím pružiny): n. hodinky, kohútik na puške, autíčko

7. napnúť (na vracanie): neos. n-lo mu žalúdok, n-lo ho

n. všetko na jedno kopyto urobiť všetko rovnako (zle); n. inú, novú strunu zmeniť postoj, správanie; n. niekoho na škripec napnúť jeho zvedavosť;

nedok. naťahovať

1. k 1 – 7

2. expr. doberať si, prekárať: n. mládenca pre dievča

n. → uši

// natiahnuť sa

1. ťahom sa predĺžiť, roztiahnuť sa: koža sa n-la;

pren. schôdzka sa n-la pretiahla

2. hovor. vystrieť sa, uložiť sa, ľahnúť si: n. sa do trávy, na pohovku;

pren. potkol sa a n-l sa

3. vystrieť sa smerom k niečomu, načiahnuť sa: n. sa za loptou, n. sa na poličku;

nedok. naťahovať sa

1. k 1 – 3

2. expr. mať spor, dohadovať sa: n. sa pre dedičstvo

3. expr. ťažko pracovať, namáhať sa: n. sa s vrecami

expr. n. sa ako pes na pazderí s pôžitkom sa vystierať

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
naťahovať ‑uje ‑ujú nedok.; naťahovať sa

naťahovať -huje -hujú -huj! -hoval -hujúc -hujúci -hovaný -hovanie nedok.


naťahovať sa -huje sa -hujú sa -huj sa! -hoval sa -hujúc sa -hujúci sa -hovanie sa nedok.

naťahovať -huje -hujú -huj! -hoval -hujúc -hujúci -hovaný -hovanie nedok. 1. (čo, koho (na čo)) ▶ ťahaním napínať, vystierať, obyč. do dĺžky (s cieľom umiestniť, pripevniť a pod.): n. ostnatý drôt; n. kábel, lano; n. struny na gitaru; n. luk, tetivu; n. čižmy na kopyto; obvinených kedysi naťahovali na škripcochi fraz.
2. (čo) ▶ ťahom robiť dlhším, predlžovať, zväčšovať do dĺžky: n. harmoniku, gajdy; n. cesto na štrúdľu; zvedavo naťahovala krk; musela za ním poriadne n. krok; v nervozite si naťahoval traky nohavíc; Prstami si prečesával husté šedivé vlasy, roztržito si naťahoval spodnú peru. [Ľ. Jurík]; večerné svetlo, ktoré naťahuje tiene [V. Šikulová]
3. (čo) ▶ vystierať do dĺžky niečo ohnuté, skrčené: n. prsty, nohy; v tme naťahoval pred seba ruky; Romčo naťahuje za labuťami rúčku s kúskom koláča, ktorý ušetril od obeda. [E. Farkašová]; Slon každú chvíľu naťahuje dlhý chobot ponad priekopu, deti ho po ňom hladkajú. [Sln 1974]
4. (čo) ▶ robiť rovným, pružnejším; vystierať do krajnej polohy: n. chrbát, svaly; cvik naťahuje zadnú stranu stehien
5. (čo (na čo)) ▶ nasúvaním, ťahom dávať, nasadzovať (na telo), navliekať: naťahovala si pančuchy, ponožky, rukavice; náhlivo si naťahoval nohavice; Krstný otec sedel na lavici, naťahoval si čižmu. [V. Šikula]
6. (čo (do čoho)) ▶ ťahaním, posúvaním dostávať niekam, navliekať: n. gumu do nohavíc
7. (čo) ▶ napínaním pružiny uvádzať do chodu: n. hodiny, hračku; n. spúšť pištole
8. (čo (do čoho)) ▶ ťahaním napĺňať: n. do striekačky mlieko; liekovku obráťte hore dnom a pomaly naťahujte suspenziu
9. inform. profes. (čo) ▶ postupne zobrazovať, otvárať, načítavať: n. súbory, fotky; neos. nejako pomaly mi naťahuje stránku
10. expr. (čo) ▶ cielene, zbytočne al. neúmerne predlžovať časovú hranicu, preťahovať: n. čas; n. rokovania; zámerne, umelo n. súdny spor; naťahoval každé slovo; nebudem to ďalej n.; Odvolanie turnaja sme naťahovali do poslednej chvíle. [HN 2003]
11. neos. (koho) ▶ vyvolávať podráždenie žalúdka, nutkať, napínať: naťahovalo ma na vracanie; strašne to tam smrdelo, až ma naťahovalo
12. expr. (koho) ▶ nepovedať niečo niekomu priamo, zo žartu vzbudzovať v niekom túžbu dozvedieť sa niečo, doberať si: už ma toľko nenaťahuj!; myslel si, že ho len naťahujeme; Hm! S tým neterdamským ostrovom som ťa naťahoval. Vedel som to. Chcel som ti urobiť radosť. [I. Hudec]
fraz. naťahovať niekoho na škripec napínať niečiu pozornosť; naťahovať ruku/ruky žiadať o almužnu, o pomoc; naťahovať uši pozorne počúvať, snažiť sa sluchom zachytiť niečo
dok. k 1 – 11natiahnuť


naťahovať sa -huje sa -hujú sa -huj sa! -hoval sa -hujúc sa -hujúci sa -hovanie sa nedok. 1. ▶ ťahom, účinkom sily zväčšovať svoju dĺžku, predlžovať sa, rozťahovať sa: lano, pružina sa naťahuje; táto látka sa naťahuje; keď sa bude guma priveľmi n., praskne; týmto cvikom sa naťahujú šľachy, svaly stávajú sa pružnejšími
2. hovor.dvíhať ruky nad hlavu a vystierať sa do dĺžky: lenivo sa n. na posteli; n. sa ako po dobrom spánku
3. hovor. (kam) ▶ ukladať sa do vodorovnej polohy, líhať si: Časť posádky sa uvelebí vonku pri aute v spacích vakoch, ja sklápam sedadlá a naťahujem sa v aute. [InZ 1999]
4. (k čomu; ø) ▶ dostávať sa do vzpriamenej al. vyššej polohy, dvíhať sa do výšky, nadvihovať sa: naťahoval sa k okienku; naťahovala sa na špičkách, aby lepšie dovidela
5. (za čím) ▶ robiť pohyb smerom k niečomu s cieľom uchopiť to, dotknúť sa toho a pod.; syn. načahovať sa: n. sa za loptou; dieťa sa naťahovalo za hračkou; naťahuje sa za všetkým, čo vidí; Horlivo sa naťahujú [orešnice] za fialkastými guľatými šiškami. [KSl 1958]
6. expr. ▶ stávať sa dlhším v čase, trvať neprimerane dlho, predlžovať sa, preťahovať sa: súdne konanie, vyšetrovanie sa veľmi naťahovalo; rokovania sa naťahujú; proces sa môže n. aj celé mesiace; spor sa zbytočne naťahuje
7. (o čo) ▶ (obyč. o dvoch al. viacerých ľuďoch, zvieratách) prudkými pohybmi sa usilovať niečo získať, uchytiť: n. sa o kúsok kurčaťa; deti sa naťahovali o hračku; Naťahovali sa oň [o časopis], ťahali, až roztrhli obálku na dvoje. [J. Uličiansky]
8. expr. (s kým, s čím; o čo, o koho; ø) ▶ mať odlišné názory, požiadavky, nevedieť sa dohodnúť, mať spor, nezhody, hádať sa, dohadovať sa, škriepiť sa; syn. doťahovať sa: n. sa s kolegami; nechce sa mi s tebou n.; n. sa o pozemky; n. sa s niekým po súdoch; rozvedení manželia sa naťahujú o deti; nemôžeme sa tu n. donekonečna; slovne sa n.; nekonečné naťahovanie sa s úradmi
9. expr. (s čím) ▶ vynakladať fyzickú silu na vykonanie niečoho, zdvíhať, nosiť ťažké predmety, namáhať sa: n. sa s plnými vrecami, s drevom, s batožinou; naťahoval sa s činkami; Akým právom ho mamka budila za tmy po tom, čo celý deň mlátil motykou v záhrade, špricoval vinohrad a naťahoval sa so sudmi v pivnici? [B. Šikula]; Času bolo málo, chuti naťahovať sa so stavebným materiálom ešte menej, zháňať majstrov sa mu už vonkoncom nechcelo. [Vč 1989]
10. inform. profes. ▶ (o dátach) postupne sa otvárať, zobrazovať, načítavať sa: webová stránka sa naťahuje veľmi pomaly
dok. k 1 – 6, 10natiahnuť sa


natiahnuť -hne -hnu -hni! -hol -hla -hnuc -hnutý -hnutie dok. 1. (čo (na čo); koho na čo) ▶ ťahaním napnúť, vystrieť, obyč. do dĺžky (s cieľom umiestniť, pripevniť a pod.): n. šnúru; n. ostnatý drôt; n. plachtu na matrac; natiahol luk a vystrelil; n. niekoho na škripeci fraz.; n. sieť na volejbal; na ťažších úsekoch výstupu sme natiahli lano; na gitare sú natiahnuté nové struny; hovor. n. internet, prípojku na telefón zaviesť, inštalovať; Námorníci napochytro opravili poškodené rahno, natiahli novú plachtu a pokračovali v plavbe. [V. Krupa]
2. (čo) ▶ ťahom urobiť dlhším, predĺžiť: n. krok; natiahla krk, aby lepšie videla; pren. [Hráč] obhájil minuloročné víťazstvo a natiahol šnúru bez prehier na antuke na neuveriteľných šesťdesiat zápasov. [P7 2006]
3. (čo) ▶ niečo ohnuté, skrčené vystrieť do dĺžky, dopredu, hore a pod.: n. nohy; n. ruky pred seba
4. (čo (na čo; komu, čomu)) ▶ nasúvaním, ťahom dať, nasadiť (na telo), navliecť: n. si čiapku; natiahol si na nohy teplé ponožky; n. si nohavice, sveter obliecť si; n. si čižmy, papuče obuť si; natiahol jej zásnubný prsteň nastokol, navliekol; natiahla si biele rukavičky; natiahol si kapitánsku pásku na rukáv; natiahol na seba všetko, čo mal, aby mu nebolo zima; Starec si natiahol kapucňu a vyliezol von, do zimy. [InZ 1999]
5. (čo (do čoho)) ▶ ťahaním, nasúvaním dostať niekam, navliecť: n. gumu do nohavíc
6. (čo) ▶ napnutím pružiny uviesť do chodu: n. hodinky, budík; n. kohútik na revolveri; Pripadal mi ako hračka na kľúčik, ktorú zabudli natiahnuť. [J. Šimulčíková]
7. (čo (do čoho)) ▶ ťahaním naplniť: n. do striekačky ďalšiu dávku
8. inform. profes. (čo) ▶ načítať, zobraziť informácie, spustiť, otvoriť: stránka sa nedá n.; n. obrázky zo súboru
9. expr. (čo) ▶ cielene, zbytočne al. neúmerne predĺžiť časovú hranicu, pretiahnuť: potrebovali iba n. čas; deň nemožno n. ani o hodinu; program natiahli na celý týždeň
10. neos. (koho) ▶ pocítiť nutkanie na vracanie, vyvolať podráždenie, napnúť: až ma natiahlo na vracanie
fraz. natiahnuť uši zbystriť sluch; natiahnuť všetko na jedno kopyto urobiť všetko rovnakým spôsobom (obyč. zle)
nedok.naťahovať


natiahnuť sa -hne sa -hnu sa -hni sa! -hol sa -hla sa -hnuc sa -hnutý -hnutie sa dok. 1. ▶ ťahom sa predĺžiť, zväčšiť svoju dĺžku, roztiahnuť sa: lano sa natiahlo; struny na gitare sa natiahli; šľachy sa nedokážu n. tak ako svaly; aj skrátené väzy sa cieleným cvičením môžu n. stať sa pružnejšími, pevnejšími; Aby sa vám šál nepekne nenatiahol, vložte ho pred praním do obliečky vankúša. [BŽ 2009]
2. hovor. ▶ vystrieť ruky dohora a ťahom sa napnúť, pretiahnuť sa: zívla a slastne sa natiahla; zdvihla ruky a natiahla sa, aby si narovnala chrbát; Jááááj, - natiahol sa, - či by som spal. [J. Fekete]
3. hovor. (kam) ▶ uložiť sa do vodorovnej polohy, vystrieť sa do dĺžky, ľahnúť si: po ťažkom dni sa natiahla na posteľ; idem sa trochu n.; Nechali sa v sedlách bicyklov nadhadzovať na hrboľatom koberci lúky. Potom zoskočili a slastne sa natiahli do trávy. [L. Ballek]; Väčšinu času trávila natiahnutá na starej čalúnenej pohovke. [V. Šikulová]
4. (k čomu) ▶ dostať sa do vzpriamenej al. vyššej polohy, dvihnúť sa do výšky: natiahla sa na špičky; natiahol sa k poličke vedľa okna
5. (za čím) ▶ urobiť pohyb smerom k niečomu s cieľom uchopiť to, dotknúť sa toho a pod.; syn. načiahnuť sa: natiahla sa za telefónom, za vypínačom; Daj! - zvolal Števo a natiahol sa za čokoládou. [J. Žarnay]; Potom sa natiahne za jej rukou, zovrie ju v dlaniach. [A. Baláž]
6. expr. ▶ trvať dlhšie, ako bolo plánované, neprimerane sa predĺžiť, pretiahnuť sa: program sa trochu natiahol; liečba sa môže n. aj na 6 mesiacov; Zákon nadväzuje na uznesenie vlády, ktoré musí prejsť pripomienkovým konaním, čím sa celý proces natiahne. [Pc 1999]
7. expr.pri páde sa na zemi vystrieť, celým telom spadnúť; syn. rozčapiť sa, rozcapiť sa, roztiahnuť sa: potkol sa a natiahol sa, aký bol dlhý; pri tanci sa pošmykol a natiahol sa na parketách
8. inform. profes. ▶ (o dátach) graficky sa zobraziť, načítať sa, spustiť sa, otvoriť sa: webová stránka sa rýchlo natiahla
nedok. k 1 – 6, 8naťahovať sa

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

doberať, doberať si robiť si z niekoho žarty (obyč. priateľsky) • žartovať: chlapci (si) doberali dievčence, žartovali s dievčencami; So mnou nežartuj!prekáraťpodpichovať (s cieľom povedať niečo nepríjemné): kolegovia sa navzájom prekárali, podpichovalinaberať (útočne doberať): dcéra naberala otca za ľahostajnosťhovor. uťahovať siexpr. naťahovať (ironicky doberať): uťahoval si z priateľa; naťahovala manžela pre zábudlivosťexpr. harkať sa (navzájom sa doberať): deti sa v izbe harkalinár. fačkovaťsubšt.: štengrovať • hecovať


hádať sa hnevlivo si vymieňať názory s nekritickým presadzovaním svojej mienky • dohadovať saškriepiť saprieť sa: susedia sa jednostaj hádajú, škriepia; chlapci sa hádajú, dohadujú, prú, ktorý z nich je šikovnejšízastaráv. potýkať sa: s každým sa hneď potýkalvadiť sa (ostro, prudko): vadia sa ako na trhuexpr.: hrýzť sažrať sa: hryzú sa, žerú sa pre majetoknár. chlpiť sa: chlpili sa o domhašteriť saexpr.: naťahovať saťahať sapejor. handrkovať sa (hádať sa pre malichernosti, bezvýznamné veci): hašteriť sa, naťahovať sa pre každú maličkosťkniž. zastar. rôzniť sa: rôzniť sa medzi sebou (Záborský)fraz. expr. ťahať sa za prsty (s niekým): nebudem sa už s ňou preto ťahať za prstypren. expr. kosiť saexpr. harkať sa (dobromyseľne): deti sa pri obede harkalimať sporsporiť sakniž. sváriť sa (zároveň si niečo vymáhať): majú spor, svária sa o peniazepriečiť safraz. vymieňať si názorypolemizovať (ostro stavať proti sebe opačné názory) • subšt. cvancigovať sa (klásť odpor): Nepriečte sa už s nami!nár. prejedať sa (Timrava)nár. doprávať sa (Kukučín)nár.: dožúvať sadoháňať sadokarovať sa


jednať sa 1. dohovárať sa o cene pri kúpe al. pri predaji • hovor. handlovať sa: jednajú sa, handlujú sa ako na trhuhovor. handrkovať saexpr. naťahovať sa: handrkovala sa, naťahovala sa, aby jej tovar dali lacnejšiedohadovať sa (o cene) • zastar. trhovať sa (Timrava)vyjednávať (dohovárať sa s niekým o niečom)

2. neos. jedná sa o niečo správ. ide o niečo

3. neos. jedná sa správ. rokuje sa, hovorí sa, vraví sa, je reč o niečom


namáhať sa vynakladať námahu (fyzickú al. duševnú) • napínať savyčerpávať savysiľovať sa: namáhala sa, napínala sa umývaním okien; vysiľoval sa prácou na stavbeprepínať sapresiľovať sa (nadmieru sa namáhať): vždy sa prepínal v práciexpr.: trhať saťahať sanaťahovať sa: v práci sa veľmi netrhá; ťahá sa s ťažkým kufromhovor.: pasovať saturbovať sa: pasoval sa s prípravou prednášky; zbytočne sa turbovallaborovať (trápiť sa s niečím, namáhavo niečo robiť): laborujem s tým textom už týždeňexpr.: pechoriť samocovať samolestovať sachamriť sachamrať sachámoriť sa (obyč. fyzicky): pechoril sa, molestoval sa s obrovským balíkomtrápiť samoriť saumárať sasužovať sa (psychicky sa namáhať): sužoval sa, moril sa pri štúdiuexpr.: katovať salopotiť sastrháňať sakrušiť saoštarovať saoštárať sahovor. expr.: mordovať sašťaviť sa: šťavil sa pred skúškouunúvať saustávať saexpr. obťažovať sa (namáhať sa v malej miere): neunúval sa s odpoveďounár.: morcovať savrsovať sadrcoliť sa: vrsoval sa s ťažkou fúrouhrub. prdúskať sa


napínať podrobovať pôsobeniu sily ťahom do vyrovnania • naťahovať: napínali, naťahovali strunyvystieraťnapriamovaťnačahovať: vystierala plátno dorovna; z celej sily napriamoval, načahoval rukukniž. napružovaťhovor.: šponovaťšpanovať


naťahovať 1. porov. natiahnuť 2. p. doberať


priečiť sa 1. vzbudzovať odpor, byť proti vôli • byť odpornýbyť protivnýprotiviť sa: fajčenie sa mi prieči, protiví, je mi odpornépríkriť sa (byť príkry) • nepáčiť sa (oslabené): také veci sa mi príkria, nepáčiahnusiť saoškliviť sabridiť sa (vzbudzovať silný, až fyziologický odpor): hnusia, ošklivia, bridia sa jej oplzlé rečimať odpor (proti niekomu, niečomu) • odpudzovať (niekoho): proti takému jedlu mám odpor, také jedlo ma odpudzujenár. hudiť sa

2. byť v rozpore • odporovať: takýto postup sa prieči, odporuje zdravému rozumubyť protinezhodovať sa: je to proti môjmu presvedčeniu, nezhoduje sa to s mojím presvedčenímkolidovať (vzájomne si prekážať): schôdzky časovo kolidujú

3. klásť odpor (v skutkoch al. v reči), stavať sa na odpor • odporovaťvzpierať saprotiviť savzdorovať: priečiť sa, odporovať, vzpierať sa požiadavkám niekoho; škoda bolo priečiť sa, vzpierať sa osudusubšt.: šprajcovať sa • štorcovať sa: darmo sa šprajcuješ, nič nedosiahnešzdráhať sa (váhavo sa priečiť): zdráha sa prijať úlohuhádať saškriepiť saprieť sa (v reči): hádajú sa, škriepia sa, prú sa, kto z nich má pravduvadiť sa (prudko) • dohadovať sa: vadia sa, dohadujú sa, ale nik nechce ustúpiťhašteriť sapejor. handrkovať sa (pre bezvýznamné veci) • naťahovať sa: naťahujú sa o dedičstvozastaráv. potýkať sasubšt. cvancigovať sa • nár. priekať sa (Vansová)fraz. expr. ťahať sa za prsty: ťahajú sa za prsty pre maličkosti


siahať 1. naťahovať ruku za niečím s úmyslom vziať to al. dotknúť sa toho • čiahať: siaha, čiaha za perom; siaha, čiaha si do vreckaohmatávaťexpr.: macaťomaciavať (hmataním skúmať): neohmatávajte, neomaciavajte tovardotýkať sa (uskutočňovať pritom bezprostredný fyzický kontakt): dieťa sa rado dotýka všetkého, na všetko siahadosahovaťdočahovaťnaťahovať sanačahovať sa (vystierať ruku za niečím trocha od tela vzdialeným): nič mu nedá pokoja, všetko dosahuje, dočahuje; naťahuje sa, načahuje sa za dozretým ovocím, za cigaretouexpr. chmatkať: chmatká po kľučkeexpr. chniapať (prudko siahať) • nár. chaporiť sa (za dačím)

2. zaujímať miesto po istú hranicu, po istý bod a pod. • čiahať: burina nám siaha, čiaha po kolená; dejiny mesta siahajú do stredoveku; pamäť mi až ta nečiahadosahovaťdočahovať: voda mu nedosahuje, nedočahuje ani po pászried. začahovať: lúče slnka začahovali až k nám

3. upotrebúvať na istý cieľ, s istým zámerom: siaha za nedovolenými prostriedkamipoužívaťvyužívať (často vo svoj prospech): používa, využíva klamstvo; v hneve siaha za silnými výrazmi, používa silné výrazy

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

naťahovať, -uje, -ujú nedok.

1. (čo, zried. i koho) ťahaním, ťahom napínať: n. strunu, n. tetivu luku; n. pušku pružinu spúšťacieho zariadenia; n. hodinky pružinu v nich; n. niekoho na škripec; Valasi idú o ruky prísť pri dojení, tak naťahujú tie škuráty. (Kuk.)

n. uši pozorne počúvať, snažiť sa počuť; expr. n. nohy, hnáty ísť, ponáhľať sa; n. inú strunu meniť spôsob správania sa voči niekomu;

2. (čo) preťahovať, predlžovať: Naťahovali hrdlá, každá chcela vidieť. (Šolt.) Noci naťahovali svoje tmavé telá do nezvyklej dĺžky. (Gráf)

3. (čo) vystierať: Naťahuje ruku za čímsi novým. (Kuk.)

4. (čo) obliekať si; navliekať (obyč. odev al. obuv): n. si šaty, kabát, nohavice, rukavice, n. si čižmy; Naťahovali na ražeň mäso. (Škult.)

5. expr. (koho) doberať, uťahovať si z niekoho: Počínal ich (dievky) naťahovať. (Taj.);

dok. natiahnuť;

opak. naťahúvať, -a, -ajú

|| naťahovať sa

1. pod účinkom ťahu. sily sa napínať: pružina sa naťahuje;

2. vystierať sa: n. sa na posteľ líhať si; hovor. n. sa ako pes na pazderí preťahovať sa, vystierať sa;

3. predlžovať sa: Tône počali sa naťahovať. (Kuk.)

4. (na čo, na koho, za čím, za kým) robiť pohyb na zachytenie niečoho, načahovať sa: Kôň naťahoval sa na gazdu. (Kuk.) Voly sa naťahovali za oziminou. (Tat.)

5. expr. (s kým i bezpredm.) hádať sa, mať spor (obyč. zdĺhavý): S tebou sa ja naťahovať nejdem. (Kuk.) Škoda sa vám naťahovať. (Jégé)

6. expr. doberať sa navzájom, zabŕdať jeden do druhého: Mladé páry manželské takto rady sa naťahujú. (Kuk.)

7. expr. (s čím) namáhať sa, trápiť sa, ťažko pracovať: Naťahuje a namáha sa s ňou (so zemou). (Kuk.);

dok. k 1-4 natiahnuť sa


natiahnuť, -ne, -nu, -hol dok.

1. (čo, zried. i koho) ťahaním, ťahom napnúť: n. strunu, pružinu, n. tetivu na luku; n. hodinky pružinu v nich; n. pušku pružinu spúšťacieho zariadenia; n. niekoho na škripec

hovor. n. uši zbystriť sluch; n. inú (novú) strunu, iné (nové) struny zaujať iný postoj, začať sa inak správať; n. niečo na jedno kopyto nerešpektovať rozdiel medzi vecami, použiť pri posudzovaní niečoho jeden spôsob, schematizovať;

2. (čo) presiliť, pretiahnuť: n. si ruku, n. si sval, šľachu;

3. (čo) predlžiť, pretiahnuť: n. krk, hrdlo; Vzoprel sa a hada natiahol. (Ondr.)

4. (čo) vystrieť: Natiahol ruku po jednom z kvetov. (Chrob.)

5. (čo) navliecť, obliecť (obyč. v odeve a obuvi): n. si nohavice, košeľu, n. si topánky; n. niekomu prsteň na prst

hovor. expr. n. vážnu (sladkú, kyslú ap.) tvár zatváriť sa vážne (sladko, kyslo ap.);

6. expr. (koho) dostať niekoho (fígľom, klamstvom ap.): Ten ho natiahne v cene. (Kuk.);

nedok. k 1, 3, 4, 5, 6 naťahovať

|| natiahnuť sa

1. pod účinkom ťahu, sily sa napnúť: struna sa natiahla;

2. vystrieť sa: Pes sa natiahol, vystrúc predné laby. (Vaj.) Natiahol sa na posteli a zazíval. (Hor.); pren. expr. n. sa do blata spadnúť;

3. predĺžiť sa, pretiahnuť sa: Aline a doktorke sa tvár natiahla. (Jégé)

4. (za čím, po čo) urobiť pohyb na zachytenie niečoho, načiahnuť sa: Natiahol sa za zápalkami. (Tim.) Gazda sa natiahol po čiapku. (Kuk.);

nedok. naťahovať sa

naťahovať nedok. (naťehívať)
1. csl ťahaním napínať al. predlžovať: Aj nohu mu natehovali f špitálu (Rev. Lehota REV); Tam tú štrullu na prestretéj plachte natahuvali (Malženice HLO); Nacahovaľi me toti cverni zos fajfoch (V. Kazimír TRB); naťahovať špagát (V. Bielice TOP); nacahovadz gumu (Čemerné VRN)
L. naťahuvat šnóru (Tesáre TOP) - stavať (do radu) kolíky vo vinohrade; vodu natahuvat (Dol. Súča TRČ) - zavádzať vodovod
F. čo ma uš tolko naťahuješ! (Val. Belá PDZ) - napínaš; nacahoval krki (Brvnište PB) - bol zvedavý; naťahuvať štrinflu (Lapáš NIT) - plakať, fňukať; naťahuje to jako švec kožu na kopito (Bošáca TRČ) - s námahou to navlieka; nacahovac kojsci (V. Šariš PRE) - vystierať sa
2. klepaním predlžovať a ostriť: Nacahoval kosu, žebi bula dobre ostra, čim bula ceňša, tak bula ostrejša (Brezina TRB)
3. priťahovať k sebe, poťahovať: Ako tej ouce naťahovau̯, rošklbau̯ ich, todej zbadau̯, že voľačo je ňi po kostou̯nom riaďe (Lešť MK)
4. remes. ťahaním navliekať: Najťaššá robota je nové ráfi naťahovať (Semerovo HUR); Na mali kožeľec še nacahoval motok, to zaž bulo take male predzinočko pamutu, co še kupilo u skľepe (Brezina TRB)
5. stol. zatierať tmelom: Pred grunďiruvanin zme šecke viďiťelňie časťi naťahuvaľi, abi sa zatreľi štrbiňi (Pukanec LVI)
6. neos. napínať, nutkať na vracanie; mať kŕče: Naťahuje ho a ňemuože dáviť (Košťany n. Tur. MAR); Natehívá ho, bude vraceč (Gem. Milhosť REV); Ale ked bude_mad bolesci a neumrem, ma to (otrava v žalúdku) bude natahuvat, čo budú se mnu robit? (Ružindol TRN); Nacahovalo me do bľuvaňa (Studenec LVO); Ho nacahuje, ja_kebi požrel nadraguľu (Markušovce SNV)
7. csl expr. doberať si niekoho; žartovať s niekým: Ňiš ňezabiľi, tak preto zmo ih najviadz naťahovaľi (Hnúšťa RS); Natehuje ho, že ho videla, ag išól s nó popot pazuchi (Rozložná ROŽ); Jeden druhého natahovali s tím, že ti režež visoko (Jur p. Brat. BRA); F šenku chlapi začali ho natahuvat, že ot čoho má jeho žena okuláre pod očámi (Červeník HLO); Jeden druheho nacahuju, bo śe radzi vidza (Kendice PRE); Naj me ňenacahuju! (Vranov); naťahúvať opak. k 1: Zákim bude natähívač tia hodžini? (Sása REV)


naťahovať sa nedok. (natehívač se)
1. ťahom sa predlžovať, rozťahovať sa: Koža sa natahuje (Zavar TRN)
F. natehuje se ani pez na pazďíru (Revúca), co sa natahuješ jak pes na pazderí?! (Kuchyňa MAL), naťahuje sa jako pez na pazďerí (Bošáca TRČ) - s pôžitkom sa rozvaľuje, vystiera
2. strsl, zsl namáhať sa (s niečím ťažkým), vláčiť sa: No to sä človeg ňemuohou̯ pohnúť a bolo mi treba robiť, kopať, naťähova_cä z vrecämi, nadŕda_cä z batohmi (Žaškov DK); Ňenaťahuj sa, počkaj, pomuožem ťi! (Košťany n. Tur. MAR); Naťahuvala son sa z vrecami, bolia ma boki aj ruki (Návojovce TOP); Já sa mosím natahuvat sama z nošámi (Červeník HLO)
3. expr. dobromyseľne sa navzájom doberať, žartovať s niekým: Natahuvali sa (Lukáčovce HLO); A muj stari fše śe z ňu nacahoval, že i ňerobi, i ľudze hutora na ňu (Čemerné VRN)
4. expr. mať s niekým spor, vadiť sa, škriepiť sa, hádať sa, hašteriť sa: Roďina sa aspo_ňebuďe na ňom (majetku) naťahovať (Klokoč ZVO); Ta ja sa s ťebou naťahovaď ňebuďem! (Hnúšťa RS); Co śe teľo nacahujece, hlapci?! (Spiš. Štvrtok LVO); Začaľi śe perše nacahovadz z jej mužom (Trebišov); Našo suśedi śe často nacahuju (Hencovce VRN); naťahúvať sa nedok. opak. k 4: Ja̋ som se z nikim nenatehíval, mi zmo prítele buli uš pá_rokó (Kameňany REV)


natehívať p. naťahovať


natehívať sa p. naťahovať sa

naťahovať, naťahovať sa p. natiahnuť


natiahnuť [-tia-, -tá-] dk
1. čo koho na čo ťahaním, ťahom napnúť: natáhel kussu swú (KB 1756); ukrutně ho dal zbiti a potom ho na čigu dal natáhnut (WP 1768); než winde slnecžko, nohu natiahnu, do pole wtáhnu (SNS 1786) vystriem; natahnuti hodini (LD 18. st); troška nižší ručku scáhni, vtedy flintičku natáhni (AD 18. st) priprav na strieľanie
2. roztiahnuť, rozostrieť, rozopäť: extendere in proceritatem: na dlúhost natáhnut (KS 1763) predĺžiť
3. čo na čo, koho na čo, čo cez čo navliecť: inducere pedibus: na nohj natahnúti boty (KS 1763) obuť; rukawičky na rukach natahnute nosy (Kur 1790); wezmi wotprawku, walec a knitel a natahni pres ten walec (RG 18. st)
F. n. na jedno al. aké kopyto prispôsobiť niečomu: každi z ňých (kacírov) y wlastne dommneňy swe hned na gedno kopito natáhl a hned na druhu furmu predelal; Emmanuel Tremellius znowu na židowske kopito natahel Pismo S. (PP 1734)
4. čoho, čo (o tekutine) ťahaním nabrať, vytiahnuť: hospodar neufal, abj padesate okowy musstu natahl, a natahl, napressowal wisse sta okowuw (KT 1753); muž aegyptsky wodu s nama natáhel a napogil ówce (KB 1757)
5. do čoho vtiahnuť, vstať: do sebe nabrati a natahnuti zawtu aneb wlhkosti zasluhuw (MS 1758)
6. koho, čo na čo naviesť, nahovoriť niekoho na niečo, pohnúť niekoho k niečomu; nanútiť, prinútiť: pan chteyce mestečka na wetssy dan a cins natgahnuty (L. TRNOVEC 1692); mita neplatime, okrem na mostoch trenčanskych od wolaktereho času nas natahli (P. BYSTRICA 1701); (kamaráti) w nocy geho wiwedúce na zlodegstwá towaristwy natáhnu a ku páchany nepráwosty napominagú (PeP 1771)
L. powiny su offyciry winowitich senkeru na terchowne odpowidany natahnut (NJ 1786-88) brať na zodpovednosť; naťahovať ndk
1. k 1: strelcy kussu potahom natahowat wedya (KoB 1666); verticillum: kolek struni natahowat (NP 17. st); rodičowé sami gim (deťom ukazugu), gak magu ssige natahowati (MS 1758) vypínať sa, vyťahovať sa; bilo mnostwy mučedelníkuw, kterich tela a udy na sskripcu natahowaly (SJ 18. st);
x. pren kdiž dálsseg zrak natahugeme, pod negistym zrakem zaslepugeme se (BlR 18. st) napíname
L. (obuvníci) summy za obuw aby nenatahowaly (TRENČÍN 1579) nezvyšovali cenu, nepredražovali; Tomassa za wlasy natahowaly (LIPTOV 1732) kvákali
2. k 2: intendo: natahugem, rozprostjrám, roztahugem; protaho: prodlužugem, odkládam, natahugem (KS 1763) predlžujem, preťahujem
3. k 3: natahel, z kterim se obručzy natahugu (L. MIKULÁŠ 1737)
F. wssech lidj žaludek na gedno kopito nemuže natahowan byti (SK 1697) každý človek má iné požiadavky
4. k 4: antlo: tahnem wodu, natahugem (KS 1763)
5. k 5: koňe pisk hluboko do wodi wkladagj a wodu naťahugjce srebu (PR 18. st)
6. k 6: neprohliduce na to teraz milostive panstvo, že opravy zamkovskej davame tricat sedjom zlatych, ale i na šindel nas natahuje (LAZY p. M. 1688 LP) nútia platiť; po dva tri zlate na poruby od jednej (chalupy) nas natahuji (PÚCHOV 1742 LP)
7. čo prispôsobovať niečomu al. prekrúcať zmysel niečoho: (Písmo) v mnohich mistech k wire patricich nesnadne gest k wirozumeni, ktere kaciri natahugj, prewracugj k wlasnemu zatracenj (TP 1691); gedneho každeho chcy napomenut, abi slowa teto knihy podle filosowskich regul nemeril a nenatahowal (Le 1730)
L. kde wětssj kriwdy se dějj, jako w tech mjstech, kde se prawo sem tam natahuge (ZS 1795) kde sa súdi podľa okolností, raz tak, raz onak
8. (úradne) predvolávať: tym wice se obawa winny, když ho k sudu natahugu ku sprawedliwosti (GŠ 1758); natiahnuť sa [-ťáh-] dk napnúť sa, roztiahnuť sa: brjcho zapuchne a natahne se (HT 1760); zwass mu nohu witknutu pres noc, tim se zase natachne (RG 18. st);
x. pren když pomaly roste láska, dluhsseg bude trvat a gak naráz se naťáhne, moze se potrhat (GV 1755) keď prudko vzplanie; naťahovať sa, natiahať sa ndk
1. napínať sa: kdo umira, sem y tam se natahuge a sylu utraca (GŠ 1758); extendere se supra vires: wysse syli natahowati se (KS 1763) namáhať sa
2. vystierať sa, preťahovať sa: počne te hlawa boleťi, ziwaťi budess, naťahowaťi se (TCh 18. st)
3. s kým zápasiť s niekým, mať spor: fatens wydel, ze sa sladek z Krssko Ianosom natgahalj, ale z czoho sa počal russ medzi nimi, newge (NEMŠOVÁ 1690); z druhim se nenatahowati, nepohráwatťi (RW 1702); (svedok) widel, že okolo gedneho woza pry czeste gisty paholczy se natahowaly (TURIEC 1730)
4. s kým pohrávať sa s niekým: Ismael často w nocy k neg prihaza, s nu sa nepoctywe poyhrawa, natahuge; diewkj a panny zdaliss nadaleg budete w nocy wassich milownikow očekawaty, s nimi se natahowaty, nedag Bože s nima lyhaty (MiK 18. st); multum diuque luctari ac trahere: natahovati se (PD 18. st)
5. na čo práv robiť si nárok na niečo: jestliže by se kto chtel na tu zahradu natahovati (SKALICA 1592 E); sestry ani bratr se na ten dum nenatahowaly (VAJNORY 1648 E); na tuto roly sa pany Užowiczka natahuge (SKALICA 1696)

naťahowať naťahowať

Zvukové nahrávky niektorých slov

naťahovať: →speex →vorbis
naťahovali hlavy a spomínali allongeaient la tête, citaient

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu