našťastie, pís. i na šťastie čast. vyj. uspokojenie, chvalabohu: n. nič zlé sa nestalo
našťastie, pís. i na šťastie čast.
našťastie, pís. i na šťastie čast. ▶ vyjadruje uspokojenie, radosť nad niečím; syn. chvalabohu; op. nanešťastie, na nešťastie: n. všetko dobre dopadlo; n. sa nikto nezranil; požiar sa n. nerozšíril; n., už mu je lepšie; Pootočila som sa a pokĺzla. No na šťastie ešte zavčasu som sa zachytila o kôl v plote. [K. Lászlová]; Diaľnica bola v noci našťastie pomerne prázdna, inak by bol počet obetí mnohonásobne vyšší. [Sme 1998]
chvalabohu vyjadruje uspokojenie, radosť nad niečím • chválapánubohu • vďakabohu • našťastie, pís. i na šťastie: chvalabohu, chválapánubohu, vďakabohu, nič sa nestalo; našťastie sme nikoho nestretli • ďakovať Bohu: ďakovať Bohu, prišli ste včas • zried. bohuchvála (Rázus)
našťastie p. chvalabohu
na šťastie, pís. i našťastie čast. vyjadruje spokojnosť hovoriaceho s nejakou skutočnosťou, chvalabohu: Ale, našťastie, tetka ju zavčasu rukou zachytila. (Švant.) Našťastie ktosi klope. (Gab.)
našťastie čast. vyjadruje uspokojenie, radosť; chvalabohu: Naštesťia ďieťa voľáko zachiťiu̯ Ondro (Králiky BB); Dos som vitrpeu̯, aľe našťasťia ras príďe roskaz našej kompáňiji, že kerej je stolár, ľebo rezbár, ľebo ťesár, žebe sa hlásiu̯ (V. Lom MK); Naščascí sa to nestalo (Lukáčovce HLO); Ale teda nis sa nestalo, naščascí jag z villáma pichól do toho snopa, zacícíl, že volačo je f tom snope (Brestovany TRN); Naščesci zakikirikal kohut (Vydrník SNV)
našťastie [-šťastí, -štestí, -štestia] čast vyj. spokojnosť hovoriaceho, chvalabohu: fortuitu: s pritrefenjm, nasstastj (KS 1763); hle, wčilek guss zas k nam sladkimi slowmi mluwi, nasstesti rikagic hnedki takto (MS 1758); onj si, nasstestia, dwere odretazili a ussli (MARTIN 1769)