naň A zámena on, ono s predl. na
naň A osobného zámena on neživ., zried. živ., ono s predložkou na, na neho → on
naň A osobného zámena on neživ., zried. živ., ono s predložkou na, na neho ↗ on: nájdi si voľné sedadlo, sadni si naň; je tam vešiak, zaves si naň kabát; zobral papier, čosi naň napísal; Človek je náhle len hrsť popola. Predsa naň ktosi z diaľky zavolá. [J. Buzássy]; Pri poslednom páde si veľmi udrela brucho, padla naň celou váhou. [E. Farkašová]; porov. i ↗ naňho
naňho A osobného zámena on živ. s predložkou na, na neho ↗ on: nedívaj sa n.; hneváš sa n.?; vždy sa n. usmeje; nebudeme n. čakať; Nikdy nevztiahol na syna ruku a oveľa menej naňho aj kričieva. [E. Farkašová]; Všetky kavky naňho s ohlušujúcim krikom začali útočiť. [J. Blažková]; Nikdy som toho vojaka nevidel a vždy, keď ho spomenula, musel som naňho celý večer myslieť. [V. Šikula]; porov. i ↗ naň
naň 4. p. os. zám. on, ono s predložkou na
naň, naňho A zám on, ono s predl na: potom gma naň (žalobník na žalovaného) zatiti dwakrat (ŽK 1473); ze som ya syna sweho Martina oddielil czož nan zalezelo z otczyzni (P. ĽUPČA 1509); roku 1590 daly sme boly nanho (Ambruša Masyara) nyakowy dobytok (ZVOLEN 1592); czo by se napoly wagczo upyeklo, taku chwyly nanho (na I. Šumichrasta) rubaly (s. l. 1654); tento prassek wsyp do kotliczka a naleg naň wody (RT 17. st); (dieťa) bolo velmi pluhavuo, až len čuo nemerkovali nan, zvlieklo sa na stuol (S. ĽUPČA 1732 CM); Kristusa bitsovalyi, Sidzi nanyho plyúvalyi (HPS 1752); y zase wyssel (Alizeus) náňho (na mŕtve dieťa) a nalehel náňho y zywalo se djťatu sedemkrát a otéwrelo oči (KB 1757); nekedi prichadzala nan (na dobytok) zima (ŠkD 1775) F. obtueor: obhlédám, oči naňho wessám (KS 1763) uprene sa naň pozerám
naňho p. naň