naľakať dok. vyvolať zľaknutie, vyľakať, poľakať, nastrašiť: n. dieťa, krik ho n-l
// naľakať sa dostať strach, zľaknúť sa, vyľakať sa, poľakať sa: n. sa výstrelu
naľakať -ká -kajú -kaj! -kal -kajúc -kaný -kanie dok.
naľakať sa -ká sa -kajú sa -kaj sa! -kal sa -kajúc sa -kaný -kanie sa dok.
ľakať -ká -kajú (ne)ľakaj! -kal -kajúc -kajúci -kaný -kanie nedok. (koho (čím)) ▶ spôsobovať, vzbudzovať strach; syn. strašiť, desiť: ľ. deti, okoloidúcich; pes ľaká ľudí veľkými zubami; ľaká ju každá zmena; otca ľakala predstava staroby; muž ju ľakal svojou hrubosťou ▷ dok. ↗ naľakať
ľakať sa -ká sa -kajú sa (ne)ľakaj sa! -kal sa -kajúc sa -kajúci sa -kanie sa nedok. 1. (koho, čoho; ø; s vedľajšou vetou) ▶ prežívať náhle pocity strachu; syn. báť sa, hroziť sa, desiť sa: často sa ľaká; ľ. sa i samého seba; niektorí sa ľakajú ticha; neľakaj sa, že nič nevidíš; Čo ak teraz myslí na neho, a nie na mňa, ľakal som sa. [A. P. Mráz] 2. ▶ (často o zvieratách) robiť prudké a krátke, trhavé pohyby, mykať sa, obyč. od strachu al. od prekvapenia; syn. plašiť sa: kôň sa ľaká; psík sa ľakal pri silnom zvuku; choré dieťa sa ľakalo pri každom dotyku strhávalo sa ◘ fraz. ľakať sa aj vlastného tieňa byť veľmi ustrašený ▷ dok. ↗ naľakať sa, ~ľaknúť sa
naľakať -ká -kajú -kaj! -kal -kajúc -kaný -kanie dok. (koho, čo (čím)) ▶ vyvolať zľaknutie, vzbudiť strach; syn. vyľakať, nastrašiť, vystrašiť: naľakala ju vysoká vlna; či si ma tým naľakal!; psy naľakali mačky svojím brechotom; V mysli si oživujem svoj prvý príchod do horárne, keď ma tak naľakal ujov vábec. [R. Moric]; Veď ja mu ukážem. Takto ma naľakať. [N. Tanská] ▷ nedok. ↗ ľakať
naľakať sa -ká sa -kajú sa -kaj sa! -kal sa -kajúc sa -kaný -kanie sa dok. (čoho, koho; ø) ▶ byť zachvátený strachom, dostať strach; syn. zľaknúť sa, vyľakať sa, nastrašiť sa: veľmi sa n.; dieťa sa naľakalo strašiaka; ak budete robiť hluk, vtáčiky sa naľakajú a odletia; ako som sa ťa naľakala!; Keď náš hrdina osamel, naľakal sa prichádzajúcich zmien, bál sa nového života s neznámou ženou. [R. Sloboda]; A nazdávaš sa, že sa ja takých rečí po rokoch naľakám a padnem na zadok? [E. Farkašová] ▷ nedok. ↗ ľakať sa
naľakať sa byť zachvátený strachom • dostať strach • zľaknúť sa • ľaknúť sa: naľakal sa, (z)ľakol sa výbuchu; všetci dostali strach • vyľakať sa • poľakať sa: pred odchodom sa vyľakal, poľakal • preľaknúť sa (celkom sa naľakať): pri pohľade na haváriu sa preľakol • podesiť sa • predesiť sa • vydesiť sa • zdesiť sa • zhroziť sa (naľakať sa vo veľkej miere): vydesil sa pri myšlienke na smrť; zhrozil sa pri správe o vypuknutí požiaru • vyplašiť sa • naplašiť sa • poplašiť sa • splašiť sa (naľakať sa v menšej miere): naplašil sa, že ho žena opustí • nastrachovať sa • nastrašiť sa • postrašiť sa • prestrašiť sa • vystrašiť sa (naľakať sa s dlhodobejším účinkom): prestrašil sa nad jej odchodom • expr.: vyjašiť sa • najašiť sa • nastráchať sa • zduriť sa • zried.: zaľaknúť sa • zaľakať sa • nár. zakriatnuť sa (Kukučín) • strhnúť sa • zmeravieť • stŕpnuť (prudko sa naľakať): strhol sa zo sna; zmeravel hrôzou; stŕpol od strachu • expr. zamrieť: zamrieť od ľaku • podľahnúť panike • hovor. spanikovať sa • subšt.: spanikáriť • spanikárčiť (naľakať sa pod vplyvom masového strachu): spanikovaný dav • hovor. strémovať sa (naľakať sa obyč. pred verejným vystúpením): strémovaný študent • niž. hovor.: poondiať sa • poondieť sa • potentovať sa • potentočkovať sa • hrub.: pokakať sa • posrať sa • fraz. hrub. pustiť do nohavíc/do gatí
naľakať vyvolať zľaknutie • vyľakať • poľakať: krik detí ho naľakal, vyľakal, poľakal • nahnať strach • preľaknúť: bolesť ho preľakla; bolesť mu nahnala strach • podesiť • predesiť • vydesiť • zdesiť (naľakať vo veľkej miere, vyvolať zdesenie): výbuch ho vydesil • vyplašiť • naplašiť • poplašiť • znepokojiť (naľakať v menšej miere): znepokojilo ho, že pôjde na súd • vystrašiť • nastrašiť • postrašiť • prestrašiť (spôsobiť dlhodobejší strach): nastrašil deti, že ich potrestá • expr.: pomátať • najašiť • expr. zried. namátať: pomátal, najašil celú rodinu • hovor. strémovať (naľakať obyč. pred verejným vystúpením): strémovali ho pred skúškou • hovor. expr. zbalušiť • nár. vynáčiť (Rázusová-Martáková) • splašiť (naľakať zvieratá): búrka splašila kone • pren. expr. myknúť (nepríjemne prekvapiť a naľakať): myklo ho, že sa tajnosť vyzradila
zastrašiť vyvolať strach v niekom • nastrašiť • naplašiť • postrašiť: zastrašiť, nastrašiť niekoho streľbou • naľakať • poľakať: deti naľakať, poľakať trestom • pohroziť (hladovkou) • odplašiť • odstrašiť • odohnať • odpudiť • zapudiť (vyvolaním strachu odvrátiť od istého úmyslu): odplašili, odstrašili nás vyhrážkami; nedať sa odohnať, odpudiť od svojho zámeru
ľakať sa, -á, -ajú nedok. (čoho, koho i bezpredm.) dostávať strach, báť sa, strachovať sa: Ľaká sa maznák chudoby. (Sládk.) Adam sa akosi ľakal, že by Zuza umrela. (Jégé); ľ. sa bolesti, ťažkosti, dlhov;
dok. (z)ľaknúť sa, naľakať sa
|| ľakať (koho, čo) spôsobvať, vzbudzovať strach, strašiť, desiť: Tak je velebné svet ľakať. (Sládk.);
dok. poľakať, naľakať
naľakať, -á, -ajú dok. (koho, čo) zapríčiniť, spôsobiť niekomu strach, nastrašiť. postrašiť: Sú ticho a to Ondreja veľmi naľakalo. (Tomašč.) Smiech naľakal starého kocúra. (Fr. Kráľ)
|| naľakať sa (čoho, koho i bezpredm.) byť zachvátený strachom, zľaknúť sa: Bodor neľaká sa jej pýchy. (Tim.) Elenka sa naľakala. (Šolt.)
naľakať dok. strsl, zsl vyľakať, nastrašiť niekoho: Aľe to ňebola mantoha, to bou̯ edom horár a ťen ho naľakau̯, namantau̯ (Lešť MK); Zhúkňem jéj do ucha, nalakám hu (Návojovce TOP); Tag ma nalakal, že ešte aj čilek sa trasem (Val. Belá PDZ); Nalakali ma tí kačice pod mostom, mislela son si, že je to vonnák (Bučany HLO)
naľakať sa dok. strsl, zsl dostať strach, zľaknúť sa: Té koňe sa naľakaľi, utrhľi sa a uťekali ež do mľina (Breza NÁM); Nazdau̯ sa, že je to reba a držau̯ hada, ľem ho tag zalučiu̯, čo sa naľakau̯ (V. Lom MK); Naläkali zmo sä, koj uderelo do duba (Brusník REV); Ale som sa nalakala! (V. Rovné BYT); A tak kolkorázi sa človeg nalaká teho, čo neni strašidlo (Ružindol TRN) F. tak sa nalakal, dziv o rozum ňeprišél (Bošáca TRČ), tak se nalekal, ša mu na srco prišlo (Rochovce ROŽ), som se tak nalekal, že som calú noc nespal (Revúca) - veľmi som sa zľakol; velkého dupotu sa aj vlg nalaká (Bošáca TRČ) - aj silný môže mať strach
naľakať [-ľa-, -le-] dk koho nastrašiť, postrašiť niekoho: ubohá, hlúpá žena, takímito dúwodmi wislepená a nalakana (BR 1785); n. sa dostať strach, preľaknúť sa: dost som sa wtedi nalakala (RADVAŇ 1714)
nalekať p. naľakať