načase vetná prísl. je n. je príhodný čas, je vhodné, potrebné, treba: je n. začať, odísť
načase prísl.
načase prísl. iba vo vetnom základe al. v prísudku (s neurčitkom; s vedľajšou vetou) ▶ vyjadruje vhodnosť, potrebnosť al. primeranosť konať dej vzhľadom na čas al. časovú naliehavosť, je najvyšší čas, je potrebné, treba: je n. skoncovať, prestať s fajčením; bolo n. pohovoriť si so synom o jeho správaní; hádam by bolo n., aby odišiel od rodičov; bolo n., aby sa nad sebou zamyslela
načase vetná prísl. je načase je vhodný, vrcholný čas, treba: je n. odísť, začať niečo; bude (bolo, bolo by) n. prestať; Načase, aby sme prestali zaháľať. (Laz.)
načase vetná prísl. gem, jzsl treba, je vrcholný, príhodný čas: Už je našese, že si rás prišla! (Kameňany REV); Bolo už načase dad do porátku dom, lebo chátrav (Lapáš NIT); Už je načase, abi si sa ženil, u_si do_starí! (Vištuk MOD); Ná ved_e už načase, abi sa vičasilo (Brestovany TRN)