Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

nútiť -i nedok.

1. naliehavo al. násilím privádzať k činnosti, poháňať, prinucovať: n. dieťa do učenia; do všetkého ho treba n.; n-l ho odísť, aby odišiel; bol n-ený (odísť ap.) musel

2. popudzovať, dráždiť: neos. n-i ho do kašľa, n-i ho vracať;

opak. nútievať -a

// nútiť sa s premáhaním sa usilovať niečo robiť: n. sa do jedla, n. sa počúvať;

opak. nútievať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
nútiť ‑i ‑ia nedok.; nútiť sa

nútiť sa -ti sa -tia sa (ne)núť sa! -til sa -tiac sa -tiaci sa -tenie sa nedok.


nútiť -ti -tia (ne)núť! -til -tiac -tiaci -tený -tenie nedok.

nútiť sa -ti sa -tia sa (ne)núť sa! -til sa -tiac sa -tiaci sa -tenie sa nedok. (do čoho; k čomu; s neurčitkom) ▶ s premáhaním nevôle, nechuti, s námahou sa usilovať niečo robiť: n. sa do úsmevu, do smiechu, do veselej nálady; nútil sa do jedla, do čítania, do práce; nútil sa rozmýšľať pokojne; Akoby sa k tým slovám nútil. [V. Mináč]; Skúsim to inokedy, - povedal Jano, nútiac sa do priateľského tónu. [J. Fekete]; Lenže ja som bol na písanie listov odjakživa dosť veľký lajdák, prinútil som sa k tomu iba vtedy, keď ma niečo priškriplo alebo som bol zamilovaný - vtedy som sa nemusel ani nútiť. [B. Šikula]; Človek by sa nemal nasilu nútiť do niečoho, na čo nemá. [HN 2006]


nútiť -ti -tia (ne)núť! -til -tiac -tiaci -tený -tenie nedok. 1. (koho, zried. čo do čoho/k čomu/s neurčitkom/s vedľajšou vetou) ▶ dôrazne, nástojčivo, príkazom al. násilím privádzať niekoho k činnosti, pobádať, prinucovať: n. deti do učenia; rozhodni sa sám, do ničoho ťa nebudeme n.; strach nás núti k odvahe; n. ženy k prostitúcii; nenúť ma urobiť to; nenúťte koňa cválať na hranici síl; nebolo ho treba n., aby šiel s nami; boli nútení všetko predať museli; súhlasil aj bez nútenia dobrovoľne; Vykročil rýchlejšie, niečo ho nútilo stále sa obzerať dozadu medzi nehybné tiene parku. [A. Baláž]; Zavše zisťuje, že je múdrejší ako ostatní, a takéto poznanie umožňuje človeku byť veľkorysým a núti k rozvážnosti. [E. Dzvoník] nabáda
2. (koho do čoho/na čo/s neurčitkom) ▶ pôsobiť na telesné orgány a podnecovať ich na reakciu, dráždiť: čosi ho neustále núti do kašľa; neos. nútilo ho vracať, na vracanie
opak. nútievať -va -vajú -val: nútievali sme syna písať diktáty každý deň

-tiť/148541 1.99: verbá inf. nedok. 34910 tiť/11345 platiť/10914 hodnotiť/3364 tiť/1067 svietiť/707 čistiť/704 krútiť/662 ctiť/405 smútiť/372 fotiť/353 chutiť/347 krotiť/344 hostiť/331 (78/3995)

dráždiť 1. vyvolávať v niekom citový nepokoj, podráždenie • popudzovať: dráždi, popudzuje ju synova neporiadnosťrozčuľovaťrozhorčovať: riaditeľa rozčuľuje, rozhorčuje pasivita spolupracovníkovznepokojovaťznervózňovaťkniž. iritovať (vyvolávať nervozitu): znervózňovať niekoho svojím správanímhnevať (vyvolávať negatívny postoj): hnevali ho prázdne rečipoburovať (vyvolávať odpor): rodičov poburuje šírenie narkomániebodaťpichaťpodpichovaťpodpichávaťdodieraťexpr. dopaľovaťpodkušovaťpodkušiavaťpodkúšaťsubšt.: hecovať • štengrovať (chcieť vyprovokovať reakciu): toľko ho podpichovali, dopaľovali, až zaútočilhuckaťštvať: huckal, štval ľud proti vládepohuckávať (občas) • kniž. jatriťpoet.: jazviťrozrývať (dráždiť bolesťou): jatria ho pochybnosti; dušu mu rozrýva nepokoj

p. aj dobiedzať

2. dávať podnet na reakciu, na nejakú činnosť • podnecovať: vôňa jedla dráždi, podnecuje chuťnutkaťnútiť: niečo ho nutkalo, nútilo do spevuhovor. rezať (bolestivo dráždiť): dym reže očibičovať (intenzívne dráždiť): bičovať nervy, fantáziupovzbudzovaťkniž. stimulovať (dráždiť v kladnom zmysle): knihy povzbudzovali, stimulovali jeho pozornosťkniž. provokovať: agresívny prejav provokuje rovnakú odpoveďvzrušovať (dráždiť zmysly): vzrušovali ho dobrodružstvánár. expr. pašmaťsubšt.: hecovať • rajcovať (eroticky dráždiť)


hnať 1. nútiť do pohybu al. do zvýšenej činnosti (obyč. živé bytosti) • duriť: hnať, duriť husi na pašu; ženie, durí väzňa pred sebounadháňať (hnať zver k poľovníkovi): nadháňať korisťpobádaťsúriťštvaťnáhliťnaháňať (naliehavo): pobádajú, súria, naháňajú nás do robotynútiť (násilím hnať): do všetkého ho treba nútiťkniž. pudiťnutkať (o cite, pocite): čosi ho pudí k nej; nutká ho do plačupoháňať (týka sa i neživých vecí): voda poháňa mlyn; poháňa koňa do cvalu, deti do učeniapreháňať (hnať z miesta na miesto)

2. nútiť odísť • odháňaťvyháňať (odniekiaľ): ženú, odháňajú, vyháňajú ma z domuzaháňať (odniekiaľ niekam): zaháňa psa do búdyvháňať (niekam): vháňať ovce do košiaraexpr.: duriťpratať: prace deti z kuchynehovor. expr. kúriť: kúria nás odvšadiaľkniž. pudiť

3. p. ponáhľať sa 1 4. p. rásť 3


nabádať dávať podnet, popud na nejakú činnosť • pobádať: nabádal mladých na opatrnosť; pobádal žiakov do učeniaponúkaťnúkať: ponúkala, núkala hostí sadnúť sipodnecovať (niečo): podnecoval vzburupovzbudzovať (zároveň dodávať odvahu): povzbudzoval ho, aby vydržal do koncavyvolávaťprebúdzaťvzbudzovať (zároveň spôsobovať vznik niečoho): otec prebúdzal v deťoch lásku k národunutkaťkniž. pudiť (obyč. o pocitoch): čosi ho nutkalo, pudilo odísťnašepkávaťšepkaťnahovárať (nabádať na nejakú novú činnosť): čosi mu našepkávalo, šepkalo, aby prestal piť; nahovárali ho, aby prijal funkciunavádzaťlákaťvábiť (zároveň presviedčať): navádzal ho na krádež; vábil ho na výletvyzývať (dôrazne nabádať): vyzýval ho, aby prehovorilhovor.: ťahaťpriťahovať: ťahal, priťahoval kolegu k robotemaťviesť (zároveň ukazovať smer): mali, viedli nás k tomu, aby sme nikomu neubližovalipoháňaťnaháňaťhnaťnáhliťsúriť (nabádať na intenzívnejšiu, rýchlejšiu činnosť): musel syna naháňať, hnať do učenia; poďte už, súri otecexpr.: badúriťduriť: duril všetkých do prácenútiťdonucovaťprinucovať (nabádať príkazom): nútil syna študovať


nútiť 1. naliehavo al. násilím privádzať k činnosti • prinucovaťdonucovaťpripieraťsiliť: nútili, pripierali syna do učenia; často ho prinucovala umývať riadnanucovaťkniž. oktrojovať: nanucovali, oktrojovali im spôsob výrobypoháňaťtisnúťpotískať: treba ho do všetkého tisnúťhovor. tlačiťexpr. hnaťkniž. pudiť: tlačil ho, aby povedal pravdu; čosi ho pudilo odísťnaliehať (zároveň žiadať): naliehal na priateľa, aby mu pomoholpobádaťnutkaťpovzbudzovaťpodnecovaťviesť (nútiť v malej miere): pobádal kolektív do roboty; k výskumu ho viedla túžba po poznanínabádaťvyzývaťponúkať (vyzývať bez násilia): nabádali ho na opatrnosť; ponúkal, vyzýval priateľa do reči

2. p. dráždiť 2


súriť 1. naliehavo vyzývať na rýchlejšie konanie • náhliť: súriť, náhliť niekoho na odchodnaháňaťnútiť (naliehavo, násilne privádzať k činnosti): majster nás od rána naháňa do roboty; dieťa musia nútiť do učeniapobádaťpoháňaťhnať (povzbudzovať do zvýšenej činnosti): pobádať kone do cvalu; počasie nás poháňa, ženie s kosbouexpr.: duriťbadúriťpodurkávať: mať durí deti, aby sa usilovali

2. naliehavo sa dožadovať niečoho, dôrazne žiadať • urgovať: súria, urgujú nás odovzdať požičané veciupomínať (vyžadovať splnenie povinností): už druhý raz upomína dlžníkanaliehať (dôrazne žiadať): nalieha na nájomníkov, aby vyrovnali dlh

3. p. ponáhľať sa 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

nútiť, -i, -ia nedok. (koho, čo do čoho, na čo, k čomu, s neurč. i so spoj. aby) násilne privádzať k nejakej činnosti, naliehavo ponúkať, pobádať: Núti záhyby svojej tvári do prívetivého úsmevu. (Vaj.) Vás do všetkého treba nútiť. (Tim.) Nútil ich na prácu pre nemecké záujmy. (Heč.) Pášu skutky, ku ktorým ich nenúti nevyhnutnosť. (Jégé) Nútilo ho obzrieť sa. (Gráf) Niečo ho núti, aby sa pohyboval. (Hor.);

opak. nútievať, -a, -ajú;

dok. donútiť, prinútiť

|| nútiť sa (s neurč. i do čoho) snažiť sa, namáhať sa niečo robiť, nasilu niečo robiť: Nútila som sa pohrúžiť sa do sna. (Fig.); n. sa do smiechu, do veselosti;

opak. nútievať sa;

dok. donútiť sa, prinútiť sa

núdiť, núdziť p. nútiť


nútiť nedok. (núďiť, núdzit) strsl, zsl násilím niekoho privádzať k činnosti, prinucovať: Prečo si ma k tomu núťiu̯ (Necpaly MAR); Darme ho núčimo do ušena̋ (Kameňany REV); To ma pretín núďili (Vieska n. Žit. ZM); Núťili ho, abi si hu zav, ke_čakala ďéťa (Lapáš NIT); Núdzili a núdzili ma, tak som potpísala (Brestovany TRN); Či chcela, či ňechcela, nucena bula vidac śe za takeho jaki prišol (Studenec LVO); Naz Ňemci nuciľi bojovadz z ňima (V. Kazimír TRB)

nútiť ndk koho na čo, k čomu, o čo niekoho na niečo naliehavo, násilne pobádať, donucovať: mne nudze k tomu nutj (H. BEŇADIK 1579); aby gy vbohu wdowu z hnewu nenutyl duom hybaty (ŽIAR n. H. 1654); malomocný nenutjl Krysta o swé očisstenj z malomocenstwy (MP 1718) nežiadal; ne aby W. M. mne na to nutily (ŠIŠOV 1740); (Jozef) od manželky pana sweho k zlemu a telesnemu skutku bil nuťen (MS 1758); když pak netco malo odessli, tak hned gu nutil ten sskaredy skutek cyzoložstwa wykonat (PUKANEC 1787); n. sa namáhať sa: (v boji) nutili se boki, roztahowali se údi (PT 1778); nútievať sa [-ív-] frekv: nemocna bywala, kdy sa nutjwala ginssé užjwati (BlR 18. st)

Zvukové nahrávky niektorých slov

a nútili ich robiť et obligeaient à faire
ktoré núti zriecť sa qui force à renoncer
ma to núti hrať cela m'oblige à jouer
môjho otca, ktorý nútil de mon père qui obligeait
nútiac sa do úsmevu s'efforçant de sourire
rieku a nútia ju le fleuve et l'obligent à
ťa núti byť verným t'oblige d'être fidèle
ťa núti rásť preto t'oblige de grandir
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu