nútiť -i nedok.
1. naliehavo al. násilím privádzať k činnosti, poháňať, prinucovať: n. dieťa do učenia; do všetkého ho treba n.; n-l ho odísť, aby odišiel; bol n-ený (odísť ap.) musel
2. popudzovať, dráždiť: neos. n-i ho do kašľa, n-i ho vracať;
opak. nútievať -a
// nútiť sa s premáhaním sa usilovať niečo robiť: n. sa do jedla, n. sa počúvať;
opak. nútievať sa
nútiť sa -ti sa -tia sa (ne)núť sa! -til sa -tiac sa -tiaci sa -tenie sa nedok.
nútiť -ti -tia (ne)núť! -til -tiac -tiaci -tený -tenie nedok.
nútiť sa -ti sa -tia sa (ne)núť sa! -til sa -tiac sa -tiaci sa -tenie sa nedok. (do čoho; k čomu; s neurčitkom) ▶ s premáhaním nevôle, nechuti, s námahou sa usilovať niečo robiť: n. sa do úsmevu, do smiechu, do veselej nálady; nútil sa do jedla, do čítania, do práce; nútil sa rozmýšľať pokojne; Akoby sa k tým slovám nútil. [V. Mináč]; Skúsim to inokedy, - povedal Jano, nútiac sa do priateľského tónu. [J. Fekete]; Lenže ja som bol na písanie listov odjakživa dosť veľký lajdák, prinútil som sa k tomu iba vtedy, keď ma niečo priškriplo alebo som bol zamilovaný - vtedy som sa nemusel ani nútiť. [B. Šikula]; Človek by sa nemal nasilu nútiť do niečoho, na čo nemá. [HN 2006]
nútiť -ti -tia (ne)núť! -til -tiac -tiaci -tený -tenie nedok. 1. (koho, zried. čo do čoho/k čomu/s neurčitkom/s vedľajšou vetou) ▶ dôrazne, nástojčivo, príkazom al. násilím privádzať niekoho k činnosti, pobádať, prinucovať: n. deti do učenia; rozhodni sa sám, do ničoho ťa nebudeme n.; strach nás núti k odvahe; n. ženy k prostitúcii; nenúť ma urobiť to; nenúťte koňa cválať na hranici síl; nebolo ho treba n., aby šiel s nami; boli nútení všetko predať museli; súhlasil aj bez nútenia dobrovoľne; Vykročil rýchlejšie, niečo ho nútilo stále sa obzerať dozadu medzi nehybné tiene parku. [A. Baláž]; Zavše zisťuje, že je múdrejší ako ostatní, a takéto poznanie umožňuje človeku byť veľkorysým a núti k rozvážnosti. [E. Dzvoník] nabáda 2. (koho do čoho/na čo/s neurčitkom) ▶ pôsobiť na telesné orgány a podnecovať ich na reakciu, dráždiť: čosi ho neustále núti do kašľa; neos. nútilo ho vracať, na vracanie ▷ opak. nútievať -va -vajú -val: nútievali sme syna písať diktáty každý deň
dráždiť 1. vyvolávať v niekom citový nepokoj, podráždenie • popudzovať: dráždi, popudzuje ju synova neporiadnosť • rozčuľovať • rozhorčovať: riaditeľa rozčuľuje, rozhorčuje pasivita spolupracovníkov • znepokojovať • znervózňovať • kniž. iritovať (vyvolávať nervozitu): znervózňovať niekoho svojím správaním • hnevať (vyvolávať negatívny postoj): hnevali ho prázdne reči • poburovať (vyvolávať odpor): rodičov poburuje šírenie narkománie • bodať • pichať • podpichovať • podpichávať • dodierať • expr. dopaľovať • podkušovať • podkušiavať • podkúšať • subšt.: hecovať • štengrovať (chcieť vyprovokovať reakciu): toľko ho podpichovali, dopaľovali, až zaútočil • huckať • štvať: huckal, štval ľud proti vláde • pohuckávať (občas) • kniž. jatriť • poet.: jazviť • rozrývať (dráždiť bolesťou): jatria ho pochybnosti; dušu mu rozrýva nepokoj
p. aj dobiedzať
2. dávať podnet na reakciu, na nejakú činnosť • podnecovať: vôňa jedla dráždi, podnecuje chuť • nutkať • nútiť: niečo ho nutkalo, nútilo do spevu • hovor. rezať (bolestivo dráždiť): dym reže oči • bičovať (intenzívne dráždiť): bičovať nervy, fantáziu • povzbudzovať • kniž. stimulovať (dráždiť v kladnom zmysle): knihy povzbudzovali, stimulovali jeho pozornosť • kniž. provokovať: agresívny prejav provokuje rovnakú odpoveď • vzrušovať (dráždiť zmysly): vzrušovali ho dobrodružstvá • nár. expr. pašmať • subšt.: hecovať • rajcovať (eroticky dráždiť)
hnať 1. nútiť do pohybu al. do zvýšenej činnosti (obyč. živé bytosti) • duriť: hnať, duriť husi na pašu; ženie, durí väzňa pred sebou • nadháňať (hnať zver k poľovníkovi): nadháňať korisť • pobádať • súriť • štvať • náhliť • naháňať (naliehavo): pobádajú, súria, naháňajú nás do roboty • nútiť (násilím hnať): do všetkého ho treba nútiť • kniž. pudiť • nutkať (o cite, pocite): čosi ho pudí k nej; nutká ho do plaču • poháňať (týka sa i neživých vecí): voda poháňa mlyn; poháňa koňa do cvalu, deti do učenia • preháňať (hnať z miesta na miesto)
2. nútiť odísť • odháňať • vyháňať (odniekiaľ): ženú, odháňajú, vyháňajú ma z domu • zaháňať (odniekiaľ niekam): zaháňa psa do búdy • vháňať (niekam): vháňať ovce do košiara • expr.: duriť • pratať: prace deti z kuchyne • hovor. expr. kúriť: kúria nás odvšadiaľ • kniž. pudiť
3. p. ponáhľať sa 1 4. p. rásť 3
nabádať dávať podnet, popud na nejakú činnosť • pobádať: nabádal mladých na opatrnosť; pobádal žiakov do učenia • ponúkať • núkať: ponúkala, núkala hostí sadnúť si • podnecovať (niečo): podnecoval vzburu • povzbudzovať (zároveň dodávať odvahu): povzbudzoval ho, aby vydržal do konca • vyvolávať • prebúdzať • vzbudzovať (zároveň spôsobovať vznik niečoho): otec prebúdzal v deťoch lásku k národu • nutkať • kniž. pudiť (obyč. o pocitoch): čosi ho nutkalo, pudilo odísť • našepkávať • šepkať • nahovárať (nabádať na nejakú novú činnosť): čosi mu našepkávalo, šepkalo, aby prestal piť; nahovárali ho, aby prijal funkciu • navádzať • lákať • vábiť (zároveň presviedčať): navádzal ho na krádež; vábil ho na výlet • vyzývať (dôrazne nabádať): vyzýval ho, aby prehovoril • hovor.: ťahať • priťahovať: ťahal, priťahoval kolegu k robote • mať • viesť (zároveň ukazovať smer): mali, viedli nás k tomu, aby sme nikomu neubližovali • poháňať • naháňať • hnať • náhliť • súriť (nabádať na intenzívnejšiu, rýchlejšiu činnosť): musel syna naháňať, hnať do učenia; poďte už, súri otec • expr.: badúriť • duriť: duril všetkých do práce • nútiť • donucovať • prinucovať (nabádať príkazom): nútil syna študovať
nútiť 1. naliehavo al. násilím privádzať k činnosti • prinucovať • donucovať • pripierať • siliť: nútili, pripierali syna do učenia; často ho prinucovala umývať riad • nanucovať • kniž. oktrojovať: nanucovali, oktrojovali im spôsob výroby • poháňať • tisnúť • potískať: treba ho do všetkého tisnúť • hovor. tlačiť • expr. hnať • kniž. pudiť: tlačil ho, aby povedal pravdu; čosi ho pudilo odísť • naliehať (zároveň žiadať): naliehal na priateľa, aby mu pomohol • pobádať • nutkať • povzbudzovať • podnecovať • viesť (nútiť v malej miere): pobádal kolektív do roboty; k výskumu ho viedla túžba po poznaní • nabádať • vyzývať • ponúkať (vyzývať bez násilia): nabádali ho na opatrnosť; ponúkal, vyzýval priateľa do reči
2. p. dráždiť 2
súriť 1. naliehavo vyzývať na rýchlejšie konanie • náhliť: súriť, náhliť niekoho na odchod • naháňať • nútiť (naliehavo, násilne privádzať k činnosti): majster nás od rána naháňa do roboty; dieťa musia nútiť do učenia • pobádať • poháňať • hnať (povzbudzovať do zvýšenej činnosti): pobádať kone do cvalu; počasie nás poháňa, ženie s kosbou • expr.: duriť • badúriť • podurkávať: mať durí deti, aby sa usilovali
2. naliehavo sa dožadovať niečoho, dôrazne žiadať • urgovať: súria, urgujú nás odovzdať požičané veci • upomínať (vyžadovať splnenie povinností): už druhý raz upomína dlžníka • naliehať (dôrazne žiadať): nalieha na nájomníkov, aby vyrovnali dlh
3. p. ponáhľať sa 2
nútiť, -i, -ia nedok. (koho, čo do čoho, na čo, k čomu, s neurč. i so spoj. aby) násilne privádzať k nejakej činnosti, naliehavo ponúkať, pobádať: Núti záhyby svojej tvári do prívetivého úsmevu. (Vaj.) Vás do všetkého treba nútiť. (Tim.) Nútil ich na prácu pre nemecké záujmy. (Heč.) Pášu skutky, ku ktorým ich nenúti nevyhnutnosť. (Jégé) Nútilo ho obzrieť sa. (Gráf) Niečo ho núti, aby sa pohyboval. (Hor.);
opak. nútievať, -a, -ajú;
dok. donútiť, prinútiť
|| nútiť sa (s neurč. i do čoho) snažiť sa, namáhať sa niečo robiť, nasilu niečo robiť: Nútila som sa pohrúžiť sa do sna. (Fig.); n. sa do smiechu, do veselosti;
opak. nútievať sa;
dok. donútiť sa, prinútiť sa
núdiť, núdziť p. nútiť
nútiť nedok. (núďiť, núdzit) strsl, zsl násilím niekoho privádzať k činnosti, prinucovať: Prečo si ma k tomu núťiu̯ (Necpaly MAR); Darme ho núčimo do ušena̋ (Kameňany REV); To ma pretín núďili (Vieska n. Žit. ZM); Núťili ho, abi si hu zav, ke_čakala ďéťa (Lapáš NIT); Núdzili a núdzili ma, tak som potpísala (Brestovany TRN); Či chcela, či ňechcela, nucena bula vidac śe za takeho jaki prišol (Studenec LVO); Naz Ňemci nuciľi bojovadz z ňima (V. Kazimír TRB)
nútiť ndk koho na čo, k čomu, o čo niekoho na niečo naliehavo, násilne pobádať, donucovať: mne nudze k tomu nutj (H. BEŇADIK 1579); aby gy vbohu wdowu z hnewu nenutyl duom hybaty (ŽIAR n. H. 1654); malomocný nenutjl Krysta o swé očisstenj z malomocenstwy (MP 1718) nežiadal; ne aby W. M. mne na to nutily (ŠIŠOV 1740); (Jozef) od manželky pana sweho k zlemu a telesnemu skutku bil nuťen (MS 1758); když pak netco malo odessli, tak hned gu nutil ten sskaredy skutek cyzoložstwa wykonat (PUKANEC 1787); n. sa namáhať sa: (v boji) nutili se boki, roztahowali se údi (PT 1778); nútievať sa [-ív-] frekv: nemocna bywala, kdy sa nutjwala ginssé užjwati (BlR 18. st)