núdzny -neho pl. N -ni G -nych m.
núdzny -na -ne 2. st. -nejší príd.
núdzny1 -na -ne 2. st. -nejší príd. ▶ žijúci v materiálnej biede, v chudobe, v núdzi, trpiaci hmotným nedostatkom; svedčiaci o tom; syn. biedny, chudobný1: sociálne núdzni občania; deti z núdznych rodín; pomáhať osamelým a núdznym ľuďom; žiť v núdznych pomeroch; poskytnúť bezdomovcom núdzne bývanie; vymaniť sa z núdznych podmienok; pýtali príspevok pre svojich núdznejších kamarátov
núdzny2 -neho pl. N -ni G -nych m. ▶ človek trpiaci hmotným nedostatkom a žijúci v materiálnej biede, v núdzi; syn. chudobný2: pomáhať trpiacim a núdznym; Nemusí nám prekážať bohatstvo a sebavedomie iných, nech nám radšej prekáža núdza núdznych a zakríknutosť zakríknutých. [L. Ballek]; Stretol som aj lekárku v zrelom veku, ktorá odišla z dobrého prostredia na Slovensku a dáva svoje schopnosti do služieb núdznych. [Blu 2009]
biedny 1. žijúci v biede (materiálnej al. duchovnej); trpiaci nedostatkom, zažívajúci útrapy; svedčiaci o tom: biedny tvor • chudobný (op. bohatý) • núdzny • nemajetný (op. majetný) • bezmajetný • bedársky: sú veľmi biedni, chudobní, núdzni; nemajetné, bezmajetné, bedárske pomery • ubiedený • vybiedený • zastar. ubedovaný: ubiedené, ubedované deti • úbohý • expr. neborký • expr. zastaráv. nevoľný: úbohá, neborká, nevoľná sirota • zúbožený • zbedačený (biedny telesne i duševne): zúbožení, zbedačení utečenci • poľutovaniahodný (vzbudzujúci súcit): poľutovaniahodný mrzák • expr. zbedárený • zbedovaný • zbiedený • zried. zabiedený • expr. zried. živorivý (Tatarka) • expr.: prabiedny • pramizerný • prebiedny • úbohučký
2. expr. nevyhovujúci kvalitou, množstvom a pod. • chudobný (op. bohatý): biedna, chudobná strava; biedna, chudobná úroda • chatrný (opotrebovaný): chatrné oblečenie • chabý • vetchý • nedostatočný: chabé, vetché zdravie; chabé, nedostatočné vedomosti • slabý • expr.: úbohý • mizerný • pramizerný • žobrácky • prabiedny • kniž. zastar.: mizerácky • mizerábl • pejor.: všivavý • všivácky: slabý, úbohý, mizerný, pramizerný plat; žobrácky, všivavý život • expr. tenký (biedny čo do množstva): tenký zárobok • kniž. dezolátny • expr.: žalostný • prebiedny • úbohučký: dezolátny stav, žalostný výsledok • expr.: psí • psovský • psotný
p. aj slabý, zlý
3. p. chudý 4. p. bezmocný 2
chudobný 1. ktorý nemá majetok; svedčiaci o tom (op. bohatý) • biedny • núdzny: chudobný, biedny, núdzny človek • nemajetný • bezmajetný • nebohatý (op. majetný) • iron. sedmoslivkársky: nemajetná, sedmoslivkárska rodina • bedársky • plebejský • expr. žobrácky: bedársky, plebejský, žobrácky pôvod • domkársky (týkajúci sa chudobných majiteľov dedinských domov v minulosti) • prichudobný (príliš chudobný; dosť chudobný) • expr. zried. živorivý (Tatarka)
2. ktorý trpí všeobecným nedostatkom niečoho (op. bohatý) • neúrodný (ktorý nie je schopný priniesť úrodu; op. úrodný): chudobný, neúrodný kraj • chatrný • chabý: chatrné, chabé bývanie; chatrný, chabý odev • slabý • nedostatočný: slabé, nedostatočné poznatky, vedomosti • biedny • mizerný • zlý • nehodnotný; nekalorický (nevyhovujúci z hľadiska správnej výživy): biedna, mizerná, zlá strava, nehodnotný, nekalorický obed • expr. úbohý • nekvalitný: úbohý, nekvalitný kultúrny program • expr.: psí • psotný • psovský: psie, psotné pomery • prichudobný (príliš chudobný, dosť chudobný)
núdzny p. chudobný 1
núdzny príd. žijúci v núdzi, v biede, v chudobe, trpiaci nedostatkom, biedny, chudobný: Do každej núdznej domácnosti sa vtláča hlad a bieda. (Fr. Kráľ); spodst. pustiť sa za dobrodružstvami na prospech núdznych (Fel.)
núdzny príd. (núzni) chudobný, biedny: Je velice núzni, nemá aňi poránne šati (Bánovce n. Bebr.); núdzni človek (Necpaly MAR)
núdzny m. spodst. kto žije v núdzi, bedár, chudobný: Moja mama pomuože každému núdznému, najviadz je háklivá na staríh luďí a žobrákou (Návojovce TOP)
núzny p. núdzny
núdzny [-(d)z-] príd 1. (o človekovi) žijúci v núdzi, biedny, úbohý: žadny chudobnemu žebraku nuznemu nezawydj chudoby (BV 1652); zmiluj se, ratuj mnye barz nudznoho (DŽ 1752); miser: psotny, bjdny, chudobny, núzny, ubohy (KS 1763) 2. (o veciach) biedny, chatrný: ma mlynek nuzny (ORAVA 1624); učiň sobě obydly w mem nuzném pokogjčku (UZ 1722); chatrny mame užitek z takowých nuzných a chudobných klátú (GO 1792); subst n. m bedár, úbožiak: s prachu pozdwihugess nuzneho (RUŽOMBEROK 1610); sspitale pro nuznjch se hotowya (KoB 1666); -e prísl 1. biedne: calamitose: bjdňe, psotňe, núzňe (KS 1763); (kráľ) celí žiwot bogowal, až nakoňec núdzňe dachowku (:dachowú ťehlu:) od ženskég zabiti zostal (DS 1795) 2. ťažko, s ťažkosťami: o tem platu, kteryz bude nuznie prawem dobyty (ŽK 1473); na krag brehu se dostáli a tu se nauzne branily (HI 18. st)