nórsky príd. k Nór, Nórsko: n-e fjordy;
nórsky prísl.: rozprávať (po) n.
nórsky -ka -ke príd.
nórsky, po nórsky prísl.
nórsky1 -ka -ke príd. 1. ▶ súvisiaci s Nórskom, s Nórmi; pochádzajúci z Nórska: n. národ; n. kráľovský pár; nórska mytológia; nórske fjordy; nórske hlavné mesto Oslo; nórske ropné plošiny; nórski športovci □ polit. admin. Nórske kráľovstvo Nórsko; zootech. nórska lesná mačka plemeno mohutne stavanej mačky s polodlhou srsťou a huňatým chvostom, s bielou náprsenkou al. bielym golierom, vyšľachtené z divožijúcich mačiek; textil. nórsky vzor dvojfarebné al. viacfarebné podkladové pletenie, obyč. na zimných odevoch (svetroch, čiapkach, rukaviciach), znázorňujúce snehové vločky, ornamenty, soby a pod. 2. ▶ vzťahujúci sa na nórčinu: nórske slovo; formy, varianty nórskeho jazyka
nórsky2, po nórsky prísl. 1. ▶ príznačne pre Nórov, ako je zvyčajné v Nórsku: n. ladený večer; Radosť po nórsky [z víťazstva]. [Sme 1994] 2. ▶ nórskym jazykom, v nórčine: učiť sa po n.; rozprávať sa po n.; to meno znie n.; n. hovoriaci turisti; breza sa povie po n. birke; Vojak, ktorý nás zastavil, to najskôr skúsil nórsky, ale nepochodil. [InZ 1999]
nórsky príd. ‹VM› poľn. n. hovädzí dobytok plemeno menšieho telesného vzrastu (chované v Nórsku); n-a koza plemeno s dobrou mliečnou a mäsovou úžitkovosťou (chované na severe Nórska až za polárnym kruhom)
Nór, -a, mn. č. -i/-ovia m. príslušník jedného zo severských národov;
Nórka, -y, -rok ž.;
Nórsko, -a str. štát na Škandinávskom polostrove;
nórsky príd. i prísl.: n. jazyk, n. národ; poľnohosp. n. liadok umelé dusíkaté hnojivo; hovoriť (po) n.
Nórsko, nórsky p. Nór