nízky nižší príd.
1. kt. má malú výšku, nevysoký, op. vysoký: n-a tráva, postava, n-e podpätky, čelo; ker je nižší ako strom
2. kt. je v polohe dolu, op. vysoký: n-a oblačnosť, hmla, n-e konáre
3. (o zvuku) kt. má malý počet kmitov, hlboký, op. vysoký: n. tón, hlas
4. kt. má malú hodnotu, mieru al. stupeň vlastnosti, op. vysoký: n. tlak, n-a teplota, n-e ceny, n-a životná úroveň; n-a (pracovná) morálka; n-e napätie od 50 do 300 V; biol. nižšie rastliny (napr. huby)
5. (obyč. 2. st.) kt. je na strednom al. dolnom stupni sociálneho, funkčného ap. rozvrstvenia: nižší úradník, dôstojník, nižšia šľachta
6. (mravne) zlý, nečestný, podlý: n. čin, n-e pudy;
nízko nižšie prísl.: n. nad zemou, n. letieť; bývame tu nižšie; n. spievať; n. hodnotiť; n. zmýšľať; admin. slang. nižšie uvedený ďalej uvedený;
nízkosť -i ž.
1. iba jedn. k nízky
2. nízky, podlý čin: dopustiť sa n-i
nízkosť -ti -tí ž.
nízkosť -ti -tí ž. 1. iba sg. ▶ vlastnosť toho, čo má malú výšku, čo je nízke, nevysoké: dlhotrvajúce suchá sa prejavili v nízkosti porastov; Pre nízkosť tunela sme v ňom museli chodiť polozohnutí. [J. Šimulčík] 2. iba sg. ▶ malá hodnota, miera al. stupeň vlastnosti: n. dôchodkov, miezd; relatívna n. cien; prokurátor sa odvolal proti nízkosti trestov; n. svojej pozície nahrádzal povýšenosťou; prekonať svoju biedu a n. postavenia 3. iba sg. ▶ vlastnosť toho, kto nemá pevné morálne zásady al. toho, čo je hodné odsúdenia; nehanebný, nemorálny charakter, bezcharakternosť, nečestnosť, podlosť: mravná, morálna n. človeka; n. pohnútok, pudov, myšlienok; hrešenie a nadávanie je znakom nízkosti ducha; Zastane sa svojich priateľov slovami aj činom a nestotožňuje sa s nízkosťou a klamstvom. [K. Lazarová]; Keď položil prsty na chladnú kľučku, akoby si uvedomil nízkosť svojho činu a chcel ho napraviť. [Milan Ferko] 4. ▶ hanebný, nemorálny, podlý čin, nemorálnosť, podlosť: netušili sme, že sa uchýli k podobným nízkostiam; Kde nechal rozum, že sa nechal strhnúť k takej nízkosti? [K. Lászlová]; Nízkosť, hrubosť, drobná lož a nečestnosť dnes patria k našej každodennosti. [Pt 2001]
nízky, 2. st. nižší príd.
1. majúci malú výšku, nevyčnievajúci do výšky, krátky na výšku, malého vzrastu (op. vysoký): n. dom, domček; Nízka chalupa — žiadna potupa (úsl.) chudoba nie je hanbou; n. vchod; n-e okno; n. kôň; n-a postava; n. kopec; n-a povala; n-e čelo; n-e podpätky; n-a stolička; n-a tráva, ďatelina malého vzrastu; poľov. n-a zver drobná; les. n. les obnovený z výmladkov; bot. kostrava n-a druh plano rastúcej trávy; tel. n-e prekážky (76,2 cm vysoké) používané pri behu na 200 m a pri krátkych šprintoch;
2. nízko položený, hlboký: n. konár; šport. n. úder pri boxe zakázaný úder pod pás; hovor. n. hlas hlboký; hud. n. tón hlboký; fon. n. vokál, n-a samohláska s nízkou polohou jazyka;
3. majúci malú hodnotu, mieru, malý, nepatrný; málo, slabo, zle vyvinutý: n-e požiadavky, n-a spotreba, n-a mienka, n. honorár, n-a cena, n-a mzda, n-a mzdová hladina, n-a kvalita, n-é číslo, n. tlak, n-a teplota, n. stav vody; el. tech. n-e napätie menej ako 300 V (obyč. viac ako 50 V); n-a kultúra, n-a úroveň, n. stupeň vzdelania; nižšia stredná škola ktorá sa nekončí maturitou; mat. nižšia matematika základná, elementárna, všeobecná; geod. nižšia geodézia zaoberá sa meraním a zobrazovaním jednotlivých častí zemského povrchu;
4. patriaci do spodnej al. strednej vrstvy, napr. podľa sociálneho, funkčného ap. rozvrstvenia: nižšie triedy (vrstvy) obyvateľstva; nižšie zemianstvo, nižšia šľachta; človek z n-eho rodu, nižší úradníci, nižší dôstojníci;
5. nečestný, nemorálny, podlý: n. charakter, n-a vášeň, n. cit;
nízkosť, -ti ž.
1. vlastnosť niečoho nízkeho: n. miezd;
2. podlosť, bezcharakternosť, nemorálnosť: hlúposť a n. ľudí (Vaj.);
3. nízky pôvod, nízke spoločenské postavenie: Čo ju sužovalo — odriekanie, nízkosť, vytvorenie z vyšších sfér. (Kuk.)