Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn

nízky nižší príd.

1. kt. má malú výšku, nevysoký, op. vysoký: n-a tráva, postava, n-e podpätky, čelo; ker je nižší ako strom

2. kt. je v polohe dolu, op. vysoký: n-a oblačnosť, hmla, n-e konáre

3. (o zvuku) kt. má malý počet kmitov, hlboký, op. vysoký: n. tón, hlas

4. kt. má malú hodnotu, mieru al. stupeň vlastnosti, op. vysoký: n. tlak, n-a teplota, n-e ceny, n-a životná úroveň; n-a (pracovná) morálka; n-e napätie od 50 do 300 V; biol. nižšie rastliny (napr. huby)

5. (obyč. 2. st.) kt. je na strednom al. dolnom stupni sociálneho, funkčného ap. rozvrstvenia: nižší úradník, dôstojník, nižšia šľachta

6. (mravne) zlý, nečestný, podlý: n. čin, n-e pudy;

nízko nižšie prísl.: n. nad zemou, n. letieť; bývame tu nižšie; n. spievať; n. hodnotiť; n. zmýšľať; admin. slang. nižšie uvedený ďalej uvedený;

nízkosť -i ž.

1. iba jedn. k nízky

2. nízky, podlý čin: dopustiť sa n-i

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
nízky nižší; nízko nižšie prísl.; nízkosť ‑i ‑í ž.

nízko 2. st. nižšie prísl.

nízko 2. st. nižšie prísl. 1. ▶ v malej výške (od zeme), nevysoko; op. vysoko: n. pokosená tráva; konáre stromu boli veľmi n.; mraky viseli n. nad krajinou; netopiere lietajú n. nad zemou; vrtuľník sa spustil celkom n.; stíhačka preletela n. nad riekou; autobus má nástupnú plošinu dostatočne n.; n., nižšie umiestnené spätné zrkadlo; Obloha na západe zružovela, slnko nízko nad obzorom farbilo fantastické tvary mrakov do ohnivočervena. [V. Švenková]
2. ▶ v polohe dolu, dole, smerom dolu (v porovnaní so zvyčajnou polohou): sklonil sa ešte nižšie, takže mu nevidela do tváre; strom sa rokmi ohol celkom n.; jeden [doktor] povedal, že treba jej pod hlavou vysoko nastlať, aby bola hlavou hore, druhý radil, že jej treba hlavu nízko položiť [A. Habovštiak]
3. iba 2. st. nižšie ▶ na mieste al. na miesto, ktoré je v menšej výške od niekoho, od niečoho; op. vyššie: zosúvať sa čoraz n.; býva tu n.; leží tam n.; zastali, podišli n.; keď sme zišli trochu n., hmla zmizla; musíte ísť o poschodie n.; do módy prišli sukne siahajúce po členky a nižšie; Zazrela sa iba od pŕs nižšie, lebo zrkadlo viselo trochu naklonene. [P. Karvaš]; Tu bol vybudovaný stroj na prečerpávanie vody z nižšie položeného vodného zdroja do žľabu. [KSl 1975]; pren. noc sa skláňala čoraz nižšie [J. Kot]
4. iba 2. st. nižšie ▶ na inom mieste, v inej polohe, na inom stupni v porovnaní s terajšou al. predchádzajúcou polohou, s terajším al. predchádzajúcim stupňom al. s prihliadnutím na istú polohu, istý stupeň a pod.; op. vyššie: o pár riadkov n. čítam, že úrok je trojpercentný; o tom bude reč n.; syn tiež študuje matematiku, ale o ročník n.
5. ▶ znejúc v hlbšej polohe: n. položený hlas; mať gitaru naladenú o tón nižšie
6. ▶ na úrovni malých, nízkych hodnôt, malou, nízkou mierou, s malým, nízkym stupňom vlastnosti; op. vysoko: predať niečo n. pod cenu; držať infláciu n.; operátori stlačili poplatky až nečakane n.; umiestniť sa v tabuľke netradične n. na spodných, horších priečkach; posunúť vekovú hranicu nižšie; odsunúť niekoho o stupienok nižšie; výkonnostne sa prepadli o triedu nižšie; ich prácu, výsledky ohodnotili pomerne n.; svojich súčasníkov si len nízko cenili [LT 1998]; Zadlženie súkromného sektora [u nás] sa ešte stále nachádza viac-menej veľmi nízko pod hranicou iných bohatých krajín. [Pt 2001]
7. iba 2. st. nižšie v spojení nižšie postavený ▶ na strednom al. dolnom stupni funkčného, úradného, spoločenského a pod. zaradenia; op. vyššie: n. postavený úradník, diplomat, duchovný; n. postavené spoločenské vrstvy; n. postavení hráči v rebríčku; Nesprával sa tak, ako sa správajú oveľa nižšie postavení ľudia. [HN 2009]
parem. kto vysoko lieta, nízko padá al. kto vysoko letí, nízko padá/padne a) kto má prehnane veľké očakávania, ambície, často sa veľmi sklame b) o príliš sebavedomom, pyšnom človeku; lastovičky nízko lietajú, bude pršať

nízko 1. v nízkej polohe, nie vysoko; do nízkej polohy • doledolu: nízko, dolu pri zemi je kmeň stromu poškodenýexpr.: nizučkonizunkonizulinko: sklonila hlavu nízko, nizučko na pleciaprinízko (príliš nízko)

2. porov. nízky 2 3. p. zle 2


zle 1. vyjadruje záporné hodnotenie deja al. stavu; nevyhovujúcim spôsobom, nespĺňajúc odborné, pracovné al. iné požiadavky (op. dobre) • nedobreplano: zle, nedobre hospodária s majetkom; plano sa rozhodnúťnevyhovujúconekvalitnenedokonalenedokonalo: nevyhovujúco, nekvalitne vykonaná oprava; nedokonale strávené jedlonesprávnenenáležitechybne: nesprávne, nenáležite nastavený motor; chybne odpísať úlohuneprimeranenevhodne: neprimerane, nevhodne stvárnená postavanehodnotnenesúco: nehodnotne, nesúco spracovaná surovinamizerneexpr.: naničhodneničomne: mizerne, naničhodne, ničomne obrobená pôdahovor. expr. mrchavopejor.: pľuhavopľuhavskyvšivavo: mrchavo, pľuhavo, všivavo vymaľovaná izbanepodarenenevydarenenezdarenenezdarnezried. nehodne: nepodarene, nezdarene vyhotovená kópiaexpr. nechýrnepejor. diletantskyhovor. pejor. fušersky: diletantsky, fušersky opravené autonespráv. špatne • expr.: zle-nedobrepramizerne (veľmi zle)

porov. aj zlý 2

2. spôsobom odporujúcim spoločenským normám z hľadiska morálky, etiky a pod. (op. dobre) • nedobrenečestne: zle, nedobre, nečestne sa zachovať k priateľovinedôstojnenemorálnenešľachetne: správa sa k ľuďom nedôstojne, nemorálnenepeknemrzkoexpr. škaredo: nepekne, mrzko, škaredo zaobchádza s rodičminevhodneneprimeranenespôsobnehovor. expr. nemóresne: v spoločnosti sa správa nevhodne, nespôsobne, nemóresnepodlonízkoničomneexpr. naničhodnepejor.: pľuhavopľuhavsky: koná podlo, nízko, ničomne, ak zrádza najbližších; naničhodne, pľuhavo vystupovať na verejnosti

porov. aj zlý 1

3. spôsobom, ktorý prezrádza nežičlivosť, odmeranosť, odpor, nepriateľstvo • nedobrenemiloneprívetivonevľúdne: zle, nedobre, neprívetivo sa pozrel na synanepriateľskynevraživo: nepriateľsky, nevraživo hovoril o svojich odporcoch

4. spôsobom zapríčiňujúcim niekomu škodu, nepríjemnosti, problémy (op. dobre) • nedobre: tak mu iba zle, nedobre narobilinepriaznivonevyhovujúconepríjemnenešťastne: situácia sa vyvíja nepriaznivo, nevyhovujúcoexpr. zle-nedobre (veľmi zle): skončilo sa to zle-nedobre

5. vyjadruje nepriaznivý stav organizmu, nepriaznivú situáciu a pod. (op. dobre) • nedobrenevoľno: včera jej prišlo zle, nedobre, nevoľnonepríjemne: zostalo mi nepríjemneexpr.: bledomizernenaničhodne: uvidíš, bude tu bledo, mizernehovor. nebárs: bolo jej nebárs okolo srdcavšelijakohovor. všelijakhovor. expr. všakovak: cítil sa všelijako, všakovakexpr.: naničhovor. expr. nafigupejor. naprdvulg.: nahovnona riť: mám sa nanič, nafigufraz.: pod psa, subšt. na milú kedveš • expr.: zle-nedobrepramizerne (veľmi zle)

6. vyjadruje hodnotenie deja z hľadiska možnosti • ťažko: zle, ťažko je naprávať, keď je neskoro

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

nízko, 2. st. nižšie prísl.

1. v nízkej polohe, nie vysoko, dole: n. položený; n. nad zemou, n. nad obzorom; Mračná putujú po oblohe nízko a bez cieľa. (Jil.) Dážď visel nízko (Žáry) chystalo sa na dážď. Zdalo sa mi, že mi je nízko pod hlavou (Jes.) mám málo podložené; o tom bude reč nižšie ďalej, v nasledujúcom texte; hovor. n. spievať hlboko;

2. do nízkej polohy, hlboko: n. padnúť; sklonil hlavu nízko na prsia (Jégé); že sa mu dosť nizko nepoklonil (Vaj.) úctivo;

3. veľmi málo, nepatrne: niekoho al. niečo n. ceniť;

4. na nízkom stupni (v spoločnosti, vo vývine ap.): n. stojace vrstvy obyvateľstva; nízko stojím pred vaším ideálom (Vaj.)

nízky príd.
1. csl majúci malú výšku, nevysoký: Ňíski múrik chlapec preskočiu̯ ako ňič (Králiky BB); Chiža ňíska, koh maľi takí, ciľinder zme to volaľi (Lešť MK); Je aj gulač, takí okruhlí a z ňískim hrllom (V. Maňa VRB); Je ňikší jag já (Bánovce n. Bebr.); Na ňískich svahoch sa kosíva seno (Dúbravka BRA); Širák, ten mau̯ takú ňískú strechu (Chocholná TRČ); Náž dom_e trocha ňikší, aľe_e više (Čičmany ŽIL); Kerekeški, tak še volaľi ňiske posceľe, co zme ich pot posceľ ciskaľi (Kokšov-Bakša KOŠ); A pražec taki bul ňiši, podatňejši a ľechčejši śe robilo (Baldovce LVO); Kec z ňiskim paropkem tancovala dzifka na fašengi, ta budu ňiske konope, kec z visokim, ta visoke (Dl. Lúka BAR)
L. ňíska hlava (Pukanec LVI), níská hlava (Pata ŠAĽ) - forma hlavy viničného kŕča; níské vedení (Hor. Orešany TRN), ňíské na hu̯avu (Gajary MAL) - spôsob vedenia révy; ňíski riat (Modra) - taniere, misky ap.; níská jatelina (Štefanov SEN) - odroda ďateliny; na ňískej nohe (Ležiachov MAR) - plemeno prasníc nižšieho vzrastu, ktoré rýchlo priberajú
F. ňiššého o_ceba ňetup (Bošáca TRČ) - nevyvyšuj sa nad iných ľudí; neposmievaj sa vzrastom nižšiemu človeku
2. umiestnený nižšie; dolný: To ňebola hlbočina, viďeu̯ trávu, to bolo len také ňiššie (V. Maňa VRB); Zhorel ňišší koňé_dzedzini (Bošáca TRČ)
3. ktorý má malú hodnotu, menej kvalitný: Zo zadnej štvrťi je už mäso ňišia trieda (Dol. Kubín); nízko i nízo prísl. k 1, 2: Tam ňižej si staň, abi som ťa ňezačáhou̯! (Dol. Lehota DK); Aj lastovičke ňísko lietale (Čelovce MK); Calkom nísko letel eroplán (Jelšava REV); Aha, ako ňízo ľeťia té ďivé husi! (Prievidza); A pozdolu ňišie páleu̯ suset (Tek. Breznica NB); Ohen iďe nišši a samo se dusí (Betliar ROŽ); Bívaju od náz ňižej o tri domi (Bánovce n. Bebr.); Apa aňi ňemohli tag ňísko seďeť, to ín zle robilo na kríže (Lapáš NIT); Spusťi ten kíbl ňížej, abich ho mohél dočahnút (Skalica); Saňňi si ňižiéj (Bošáca TRČ); Ta tam ňižej paz jeden žedľarski kravi (Brezina TRB)
F. kto visoko rúbe, ňísko padňe (Podkonice BB) - kto má nereálne ambície, zlyháva

Zvukové nahrávky niektorých slov

a vymedzené nižšie et sont définis ci-dessous
ešte nižšie sklonil hlavu baissa la tête plus bas encore
je umiestnené nízko, veľmi est placé bas, très
niekoľko sto metrov nižšie quelques centaines de mètres plus bas
nižšie ako nový tretí ci-dessous comme nouveau troisième
päťdesiat kilometrov nižšie po prúde à cinquante kilomètres en aval
stále veľmi nízko sont toujours très bas
veľmi nízko, ale svetlo très bas, mais la lumière
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu