názor -u m. chápanie skutočnosti, mienka, úsudok, presvedčenie: odborný n., politické n-y, vymieňať si n-y
□ mať (svoj, vlastný) n. byť presvedčený, nazdávať sa; byť (nejakého) n-u myslieť si;
názorový príd.: n-é rozdiely;
názorovo prísl.: n. jednotní
názorový -vá -vé príd.
názorový -vá -vé príd. ▶ týkajúci sa chápania skutočnosti, názoru, mienky o niečom: veľké, zásadné názorové rozdiely; riešiť názorové nezhody v rodine; stáť na opačných názorových platformách; robiť n. prieskum; Všetko kvasilo v neuveriteľnom názorovom a technickom zmätku. [J. Tallo]; Pod pokrievkou dlho vreli názorové aj ideové rozpory medzi vrcholnými činiteľmi strany. [Slo 2002]
ideový týkajúci sa ideí, myšlienok al. väčších myšlienkových celkov, názorov (filozofických, estetických, politických a pod.) • myšlienkový: ideové, myšlienkové prúdy v stredoveku; ideový, myšlienkový charakter diela • názorový • svetonázorový • zastaráv. svetonáhľadový: názorové, svetonázorové prejavy, rozdiely • ideologický (týkajúci sa ideológie ako ucelenej ideovej sústavy): ideologický rozpor
názorový p. názor
názor, -u, 6. p. -e, mn. č. -y m.
1. náhľad, mienka, presvedčenie: správny, nesprávny, kritický, triezvy, mylný, pomýlený, zvrátený n. na niečo, na niekoho, o niečom; bežný, rozšírený, panujúci n., všeobecný n., osobný n.; svetový n. svetonázor; materialistický, marxistický n.; vysloviť, vyjadriť, formulovať svoj n. na niečo, meniť svoje n-y; mať iný, opačný n. na niečo, zastávať n., súhlasiť s n-om, hlásať n., polemizovať s n-om niekoho, utvrdiť niekoho v n-e na niečo, rozchádzať sa v n-och; sme jednotní v n-e na niečo, vymieňať si n-y; stúpenec, zástanca nejakého n-u; som toho n-u, že... myslím, že; to je vec n-u závisí to od názoru;
2. filoz. bezprostredné poznávanie objektu, nazeranie;
názorový príd. k 1: n-é rozdiely, nezhody;
názorove/-o prísl.: rozchádzať sa n.