návršie -ia s. menší vrch, vŕšok: na n-í stojí zámok
návršie -šia -ší s.
návršie -šia -ší s. ▶ vyvýšené miesto v teréne, menší vrch, vŕšok: mierne, nevysoké, strmé n.; lesnaté, skalnaté, trávnaté n.; vystúpiť na n.; mesto postavené na nízkom návrší; Zrazu sa na obzore zjavil na vysokom návrší mohutný hrad. [J. Lenčo]; Veliteľ brigády so štábom riadil boj z návršia. [A. Devečková]
kopec 1. vyvýšené miesto v teréne: v diaľke vidieť kopce • vyvýšenina: vyvýšenina s rozhľadom • vŕšok • vŕštek • kopček: vyjsť na vŕšok, vŕštek, kopček • pahorok (nízky kopec) • pahrbok (Vajanský) • návršie: na návrší stojí zámok • úvršie: vystúpiť na úvršie (Tatarka) • vyvýšenisko (Figuli) • chopok: chopok zarastený materinou dúškou • hrb (Ondrejov) • zastar. brdo (skalnatý kopec) • kniž. výšina: na výšine sa belie sneh • kniž. chlm (Jesenská)
2. p. svah 3. p. kopa 1, kus 3
návršie p. kopec 1
návršie, -ia str. vŕšok, výšina: vystúpiť na n.; Hrad vypína sa na návrší. (Kal.)
návršie s. (návršá) vyvýšenina, vŕšok: Na návrší, tan son si ľahou̯ po_tí gaštane (Turíčky LUČ); návršá (Hor. Lehota DK)