návesť -i ž. odb. opt. al. zvukové znamenie, signál (najmä v doprave);
návestný príd.: n-é svetlá
návestný -ná -né príd.
návestný -ná -né príd. 1. žel. ▶ vzťahujúci sa na návesť; slúžiaci na dávanie viditeľných al. počuteľných znamení, návestí: n. signál, znak; n. stožiar; návestné rameno časť ramenového návestidla; návestné pomôcky, svetlá; návestná píšťalka, zástavka; železničná návestná sústava; n. majster pracovník obsluhujúci návestidlo 2. dopr. návestná tabuľa ▶ výstražná dopravná značka udávajúca počtom šikmých pásov vzdialenosť od železničného priecestia; návestná smerová tabuľa informatívna dopravná značka udávajúca smer pri odbočovaní z cesty
návestie, -ia str.
1. kniž. zried. predzvesť, znamenie: Tesári dávno zutekali domov pred prvým hrozivým návestím búrky. (Jil.)
2. práv. úradné oznámenie, oznam;
návestný2 príd.: n-á tabuľa na ktorú sa vyvesujú oznamy
návesť, -ti ž.
1. kniž. zried. predzvesť, znamenie: Ty návesť búrok, ktoré nechodia. (Bez.)
2. odb. viditeľný znak al. počuteľné znamenie, ktoré slúži na dorozumievanie (hlavne v doprave);
návestný1 príd.: žel. n-é svetlo