návesť -i ž. odb. opt. al. zvukové znamenie, signál (najmä v doprave);
návestný príd.: n-é svetlá
návesť -ti -tí ž.
návesť -ti -tí ž. 1. žel. ▶ optické al. zvukové znamenie na rýchle a spoľahlivé dorozumievanie na diaľku v železničnej doprave, signál: výstražná n.; ručná n.; svetelné, zvukové návesti; dávať, sledovať návesti 2. dopr. ▶ jednoznačný dopravný pojem (príkaz, správa, informácia) vyjadrený stanoveným návestným znakom al. dopravnou značkou: diaľková n.; n. pred križovatkou, pred obchádzkou; n. zmeny smeru jazdy; n. pred kultúrnym alebo turistickým cieľom; Pri diaľnici bola návesť, ktorá nám oznamovala, že ideme na Budapešť. [Sme 2005] 3. inform. ▶ miesto v programe, od ktorého pokračuje ďalší priebeh výpočtu po príkaze skoku; syn. návestie
návesť p. znak 4
znak 1. výrazná charakteristická vlastnosť: hlavné znaky krízy, sprievodné znaky revolúcie • črta: povahové črty • stránka: podstatná stránka javu • charakter: charakter vedeckosti • ráz: romantický ráz opery • povaha: povaha choroby • expr. punc: dielo má esejistický punc • kniž. atribút: atribúty národa • zastaráv. známka: ich rodinnou známkou sú svetlé vlasy • kniž. rys: podstatné rysy spoločnosti
2. viditeľné vyjadrenie, prejavenie niečoho: na znak protestu odišiel • príznak: objavili sa príznaky starnutia • prejav: prejav lásky • výraz: výraz vďaky • svedectvo: horúčka je svedectvom choroby • náznak: náznaky zmeny • znamenie: automobilizmus je znamením doby • známka: ukázali sa známky nesúhlasu • syndróm: syndróm hluchoty • expr. biľag (negatívny znak): biľag zradcu • kniž. symptóm: symptómy strachu • kniž. stigma: stigma menejcennosti
3. predmet vyjadrujúci príslušnosť k niečomu: štátny znak • symbol (výsostný znak): symbol mesta Žiliny • erb • címer (znak vyjadrujúci príslušnosť k istému rodu): kniežací erb, šľachtický címer • štít: zemiansky štít • emblém • odznak (symbol príslušnosti k istému celku): olympijský emblém, nosiť na čiapke odznak • totem (znak uctievaný v primitívnych náboženstvách)
4. ustálená forma, ktorou sa podáva istá informácia: čakať na znak • signál: svetelný signál • návesť (optické al. zvukové znamenie) • znamenie: výstražné znamenie • pokyn (kývnutie ako znak): pokyn rukou
5. názorné vyjadrenie niečoho: znak násobenia • značka: turistické značky • označenie: označenie ulíc • znamienko: znamienko rovnosti • znamenie: znamenie kríža
návesť, -ti ž.
1. kniž. zried. predzvesť, znamenie: Ty návesť búrok, ktoré nechodia. (Bez.)
2. odb. viditeľný znak al. počuteľné znamenie, ktoré slúži na dorozumievanie (hlavne v doprave);
návestný1 príd.: žel. n-é svetlo
návesť ž správa, oznámenie: oswicena pany nam nawest dala, s kterim a yakim by spůsobem gegy poddany cechowy poradek zridity vminily (CA 1654)