náves -su pl. N -sy m.
náves -su pl. N -sy m. ▶ bezmotorové prípojné vozidlo s veľkou prepravnou kapacitou, ktorého predná časť je pripojená priamo na ťažné vozidlo, s ktorým tvorí jazdnú súpravu, návesné vozidlo: sklápací, trojnápravový n.; traktorový, cisternový, mraziaci n.; nákladné vozidlo s valníkovým návesom; návesy naložené tovarom; odpojiť ťahač od návesu; dodržať nosnosť návesu
príves 1. bezmotorové vozidlo pripájané za vozidlo s pohonom • záves: traktor s prívesom, so závesom • náves (dvojkolesový príves za ťahačom) • vlek: kamióny s vlekmi • karavan (obytný príves k automobilu) • hovor. vlečka: autobus s vlečkou • hovor.: vlečniak • šlep (bezmotorový čln): remorkér s vlečniakom, so šlepom
2. p. prívesok 1
náves, -vsi ž. nár., kniž. i návsie, -ia, 6. p. -vsi str. priestor v prostriedku dediny, dedinské námestie: Na návsí sa znovu pomaly rozširovala mláka. (Min.)
náves ž. priestor vonku; dedinské námestie: na návsi bic, na náves ís (V. Rovné BYT) L. návsová komora (V. Rovné BYT) - miestnosť pri dome na odkladanie potravín, náradia ap.
náves ž, návsie s priestor v prostriedku dediny: to myesto pred domom Šefarowým stálo gak nawsie (HRADNÁ 1632); witoczywssi se z domu do pitwora a na nawes, tam se bily (MOTEŠICE 1643); ulyce a nawsia kamenjm se wikladagj (KoB 1666); z nawsa do brany yduce (DUBNICA n. V. 1723); bedliwe merkovat budu, abi (cigáni) na nawssy nebiwaly (KOŠECA 1786)
návsie p. náves