náuka -y -uk ž.
1. vedný odbor, vedná disciplína: n. o slovnej zásobe lexikológia; hudobná n.
2. súhrn názorov, učenie; teória: scholastická n.;
náukový príd.;
náukovo prísl.
náukový -vá -vé príd.
náukový -vá -vé príd. ▶ ktorého cieľom je naučiť niečo, sprostredkovať odborné a vedecké poznatky, odborný: n. výklad; náukové učebnice, predmety; n. charakter dokumentu; preceňovať náukovú zložku vyučovania
náučný poskytujúci poučenie, určený na získanie poznatkov, vedomostí: náučná literatúra • poučný (poskytujúci poučenie aj ponaučenie; op. zábavný): poučný film • didaktický (poučujúci aj vychovávajúci, používaný najmä v školskej praxi): náučné, didaktické diela • encyklopedický (poskytujúci ucelený súbor vedomostí, poznatkov o niečom): archeologický encyklopedický slovník • vedecký (súvisiaci s poskytovaním vedeckých poznatkov): kniha je písaná náučným, vedeckým štýlom (op. populárnym) • často pejor. učený (poskytujúci poučenie náročným spôsobom): učená prednáška • zastar. náukový: náukový materiál
náuka, -y, -uk ž.
1. vedný odbor, vedná disciplína: n. o rastlinstve, n. o živočíšstve; škol. občianska n. vyučovací predmet v buržoáznej škole, ktorého náplňou bolo podať základné poučenie o štátnom zriadení, o ústave, zákonoch ap. (dnes občianska výchova);
2. učenie, teória, názor: Leninova n., Konfuciova n.; stredoveké scholastické náuky (Jégé);
3. zastar. poučenie, rada: Nedali sme ti dobrých náuk. (Kuk.) Šľachetné náuky svojich učiteliek som ešte nezabudla. (Jégé) Ja sa to nespytujem z vlastnej náuky (Kuk.) iniciatívy;
náukový príd.
náukový p. náuka