náuka ž
1. učenie, výuka; vzdelávanie: brat mladssy, ktereho ga chtegice na nauku a remeslo dat (JANOVCE 1696); ktere do druheho nabozenstwi kcegu prestupit, na nauku ssestidnowu aby nikde poslane nebily (LEVOČA 1786); (matka) mala dwe cerí, gednu poslussnú, w naukách pilnú (DS 1795)
2. naučenie, poučenie, rada, pokyn: od dobrych lidi rady a nauky (BYTČA 1484 SČL); kazani zdržuge w sobe nawku o napomenuti swateho Pawla ku milowani bližniho nasseho (TC 1631); gak mnohem wiceg lidske vstanowenj nežly nawka a prikazany Kristowo k wiplnenj se vsiluge? (WO 1670); když (Ježiš) učedlnjkom swým užitečné nauky dal, odessel na horu Oliwétsku (PrW 1780)
3. sústava názorov a zásad, ucelené učenie, teória: gsy-li pylny a bedliwy posluchacz a zachowatel nauky ewangelidtskeg (BAg 1585) vierouky; dogma: nauka (VT 1648); kterjžto lide (židovskí novoverci) temjto navkámy celu rotu talmuditsku proti sobe zbaurili (BT 1758); Karel paty po prečtenj člankuw wjry powedel, žebj sobe wjnssowal, abj se takowa nauka po wssem swete predkladala (CS 18. st)
L. negdo v gasdovskich aneb pravotnich naukach zbehli (Kur 1786) v znalosti hospodárenia a právnych noriem