náučný príd. poskytujúci poučenie: n-á literatúra; n. slovník encyklopedický; n. chodník (v chránenej prírodnej oblasti)
náučný -ná -né príd.
náučný -ná -né príd. ▶ poskytujúci poučenie, slúžiaci na získanie poznatkov, vedomostí, didaktický: náučná i zábavná hra; náučná literatúra; n. film o zvieratách; n. slovník encyklopedický; n. chodník trasa v chránenej oblasti s informačnými panelmi, vyznačená uhlopriečnym zeleným pásikom na bielom podklade; náučné tabule, panely informačné dosky na náučných chodníkoch al. v náučných lokalitách o prírodných al. historických zaujímavostiach daného územia □ lingv. náučný štýl funkčný štýl verejnej a pracovnej komunikácie využívajúci prostriedky spisovného jazyka
náučný poskytujúci poučenie, určený na získanie poznatkov, vedomostí: náučná literatúra • poučný (poskytujúci poučenie aj ponaučenie; op. zábavný): poučný film • didaktický (poučujúci aj vychovávajúci, používaný najmä v školskej praxi): náučné, didaktické diela • encyklopedický (poskytujúci ucelený súbor vedomostí, poznatkov o niečom): archeologický encyklopedický slovník • vedecký (súvisiaci s poskytovaním vedeckých poznatkov): kniha je písaná náučným, vedeckým štýlom (op. populárnym) • často pejor. učený (poskytujúci poučenie náročným spôsobom): učená prednáška • zastar. náukový: náukový materiál
vedecký súvisiaci s vedou • vedný: vedecký, vedný odbor; vedecký, vedný výskum; vedná politika • bádateľský: mať bádateľské sklony • bádavý • hĺbavý: bádavý, hĺbavý typ • náučný (poskytujúci poučenie): náučná literatúra
náučný príd. poskytujúci poučenie, poučujúci, poučný, didaktický: n-á spisba, n-á literatúra; n. slovník encyklopedický
náučný príd poučný: moralis: naučny (KS 1763)