násyp m.
1. čiast. strsl i zsl umelá vyvýšenina z nasypanej al. naplavenej zeme: Jedni Kľiňaňá išľi na pľťe a druhí išľi peší po násipe (Breza NÁM); Voda nanesla nám na lúke násip (Kameňany REV); násip (Rozbehy SEN)
2. čiast. turč, jzsl, čiast. szsl vydláždená al. vybetónovaná vyvýšenina pozdĺž dvornej steny pod predĺženou strechou; podstenie domu, podstienka: S kamením viložení chodníg vedla domu sa volal násip (Slov. Grob MOD); Vitrhaná fazula nechávala sa doma pod oním, poc ctrechu, abi na nú nepršalo - na násipe (Brestovany TRN); Násib bóv čistí, gáneg zaz oplánkuvaní, zavretí (Čachtice NMV); náž násip (Štiavnička MAR)
3. mlyn. nasýpanie obilia do mlynského koša na mletie: Do tak skoro ráno dovézeu̯ na násip, teda zas bude co mlet (Dojč SEN)