násyp -u m.
1. umelá vyvýšenina z nasypanej zeminy ap.: štrkový n., železničný n.
2. odb. nasýpanie: mechanizovaný n.;
násypový príd.
násyp -pu pl. N -py m.
násyp -pu pl. N -py m. 1. ▶ umelá vyvýšenina v teréne vybudovaná sypaním materiálu, tvoriaca súčasť dopravných stavieb, opevnení al. iných ochranných objektov: kamenný n.; ochranné násypy; výška násypu; výstavba železničných násypov; postaviť vysoký n.; voda podomlela cestný n.; časť cyklotrasy vedie po násype □ archeol. mohylový násyp navŕšená hlina al. iný materiál obyč. nad hrobom nejakej významnej osoby (mimo pohrebiska) 2. ▶ vrstva nahromadeného materiálu na vyplnenie priehlbín, odstránenie nerovností: vyrovnávací suchý n.; pod drevenou podlahou je n. z piesku
násyp umelá vyvýšenina z nasypanej zeminy • hrádza (násyp na zadržanie vody): ochranný násyp, ochranná hrádza • val (umelý násyp, obyč. s obrannou funkciou) • šianec • šanec (hradba s priekopou): postaviť š(i)anec • mohyla (násyp nad hrobom z predhistórie): slovanské mohyly
násyp, -u m.
1. umele vytvorená vyvýšenina z nasypanej, nahromadenej hmoty (obyč. zo zeme): n. zeme, štrku, hliny, pieskový n.; železničný, povodňový n.; voj. protitankový n.;
2. kraj. podstenie: Sedeli sme na tehlovom násype. (Vaj.) Vyšla z komory na násyp. (Podj.)
3. odb. nasýpanie;
násyp m. 1. čiast. strsl i zsl umelá vyvýšenina z nasypanej al. naplavenej zeme: Jedni Kľiňaňá išľi na pľťe a druhí išľi peší po násipe (Breza NÁM); Voda nanesla nám na lúke násip (Kameňany REV); násip (Rozbehy SEN) 2. čiast. turč, jzsl, čiast. szsl vydláždená al. vybetónovaná vyvýšenina pozdĺž dvornej steny pod predĺženou strechou; podstenie domu, podstienka: S kamením viložení chodníg vedla domu sa volal násip (Slov. Grob MOD); Vitrhaná fazula nechávala sa doma pod oním, poc ctrechu, abi na nú nepršalo - na násipe (Brestovany TRN); Násib bóv čistí, gáneg zaz oplánkuvaní, zavretí (Čachtice NMV); náž násip (Štiavnička MAR) 3. mlyn. nasýpanie obilia do mlynského koša na mletie: Do tak skoro ráno dovézeu̯ na násip, teda zas bude co mlet (Dojč SEN)
násep p. násyp
násyp, čes násep m umele utvorená vyvýšenina z nasypanej, nahromadenej hmoty (obyč. zeme), ochranný val al. val na dobytie mesta, hrádza: (mestá) bywagj upewnene walem, nasipamj a ssancem (OP 1685); obkličy tebe neprátele naspem (SK 1697); gerrae: nasip z pruti, za kteri se proti kulam skriwagu wogaci (NP 17. st) val spevnený prútím; potok rozwodneny nasyp roztrhuge (GŠ 1758); amerina retinacula: násyp wrbowy (KS 1763) spevnený vŕbovým prútím; x. pren pewne nasypy a prjekopy proti rozwodňenemu a sylnemu pokusseňi djabelskemu (CDu 18. st) ochrana; -ný príd k 1: vallaris: nasypny, ssancowy, ohradny (KS 1763)
násypný1 p. násyp