nástupník -a mn. -ci m. práv. kto preberá dedičstvo po predchádzajúcom dedičovi;
nástupníčka -y -čok ž.;
nástupnícky príd.: práv. n. štát kt. preberá právne záväzky po zaniknutom štáte;
nástupníctvo -a s. preberanie dedičstva po predchádzajúcom dedičovi; preberanie právnych záväzkov po zaniknutom štáte
nástupník -ka pl. N -íci G -kov m.
nástupník -ka pl. N -íci G -kov m. i práv. 1. ▶ kto preberá dedičstvo, moc, úrad, funkciu a pod. po niekom, nástupca, následník: n. kráľa, prezidenta, pápeža; mať, nemať nástupníka trónu, na trón; stal sa desiatym nástupníkom svojho rodu 2. ▶ kto al. čo preberá právne záväzky po zániku niečoho: n. zaniknutej firmy; Európska únia je nástupníkom Európskeho spoločenstva; Slovensko a Česko sú nástupníkmi Česko-Slovenska ▷ nástupníčka -ky -čok ž.: kráľovná určila Alžbetu za svoju nástupníčku
nástupca kto po niekom nastupuje vo funkcii: nástupca doterajšieho ministra • následník (kto nasleduje al. má nasledovať po niekom ako panovník, funkcionár a pod.): následník trónu • zastar. nástupník (Škultéty)
nástupník p. nástupca
nástupník, -a, mn. č. -ci m.
1. zastar. nasledovník, nástupca: Aby nástupníci naši nemuseli zlorečiť našim menám. (Škult.)
2. práv. kto preberá dedičstvo po predchádzajúcom dedičovi;
nástupníčka, -y, -čok ž.;
nástupnícky príd.: práv. n-e štáty ktorým pripadli územia zaniknutých štátov;
nástupníctvo, -a str. práv. systém, podľa ktorého nový dedič preberá dedičstvo po predchádzajúcom
nástupník, zried nástupec m koho kto nastupuje po niekom, nástupca, následník: swati Petr mel po smrťi Krystowe ridiťi cyrkew geho, ktery vrad nezemrel s nim, ale se dostal na geho nastupnika (TP 1691); postpartor: nástupec w úraďe (KS 1763); (katolícki kňazi) negsu Krista pana nastupnicy (CS 18. st)