nástupca -u mn. -ovia m. kto po niekom nastupuje (vo funkcii): n. doterajšieho riaditeľa; n. trónu následník;
nástupkyňa -e -kýň ž.
nástupkyňa -ne -kýň ž.
nástupca -cu pl. N -covia m. ▶ kto nastupuje po niekom do funkcie, preberá po niekom istú funkciu: vymenovať niekoho za svojho nástupcu; odovzdať úrad svojmu nástupcovi; určiť nástupcu na trón; stať sa právoplatným nástupcom kráľa □ cirk. (v katolíckej cirkvi) nástupcovia apoštolov biskupi; Petrov nástupca pápež ▷ nástupkyňa -ne -kýň ž.: Organizácia Spojených národov je nástupkyňou Spoločnosti národov; Všetci zamestnanci vrátane jej smutne preslávenej nástupkyne ju uvítali so srdečným jasotom. [J. Lenčo]
nástupca, -u, mn. č. -ovia m. kto po niekom (obyč. v nejakej funkcii) nastupuje, nasleduje: n. trónu; Keď starý okresný lekár umrel, vymenoval hlavný župan za jeho nástupcu Búroša. (Jégé) Kaplán stal sa nástupcom svojho principála. (Tim.); práv. právny n.;
nástupkyňa, -ne, -kýň ž.
nástupkyňa p. nástupca