nástojiť -í -a nedok. dôrazne trvať na niečom, žiadať: n. na svojich požiadavkách; n-í, aby prišli
nástojiť -jí -ja nástoj! -jil -jac -jaci -jenie nedok.
nástojiť -jí -ja nástoj! -jil -jac -jenie nedok. (na čom/s vedľajšou vetou; ø) ▶ dôrazne na niečom trvať, dožadovať sa niečoho: n. na svojich požiadavkách, na sobáši; tvrdošijne nástojil na svojom; keď tak veľmi nástojíš, pôjdem; domáci nástojili, aby u nich zostal; to jeho tvrdohlavé nástojenie!; Vnúčence nástojili, aby im rozprával, čo skúsil vo svete. [A. Habovštiak]; Toľko nástojil, že chce ešte tete susede niečo povedať, až som napokon súhlasila. [E. Farkašová]
nástojiť p. trvať 2
stáť1 1. byť v istej (zvyčajnej) polohe, zaujímať isté postavenie • byť: budova tu stojí, je od minulého storočia; na stole stáli, boli poháre; stáť, byť na čele hnutia; Kto stojí, kto je v pozadí? • nachádzať sa • nachodiť sa • vyskytovať sa • jestvovať • existovať: nachádzajú sa, nachodia sa medzi nami aj odporcovia; vyskytujú sa, jestvujú tu viaceré možnosti
2. (používané v rozkazovacom spôsobe stáť!) nehýbať sa z miesta, zastaviť činnosť • stop! • zastaviť! • stoj! • pozor!: Stáť, stop, pozor, ďalej sa nedá ísť!
3. nebyť v činnosti • nefungovať • nejsť: výroba stojí, nejde; hodiny stoja, nefungujú • hovor. expr. štrajkovať: auto štrajkuje
4. byť na strane niekoho, prejavovať sympatie, podporu niekomu, niečomu • podporovať (niekoho) • držať (s niekým) • nadŕžať (niekomu): chlapci stoja pri učiteľovi, podporujú ho, držia s ním, nadŕžajú mu; stáť za spravodlivými požiadavkami, podporovať ich • pomáhať (poskytovať pomoc): pomáhať niekomu, stáť pri niekom v ťažkostiach • chrániť • hájiť: zákon chráni, háji záujmy detí, stojí za ich záujmami
5. neustupovať, nepopúšťať zo svojho stanoviska • trvať • pridŕžať sa: stojím, trvám na svojom návrhu; pridŕžam sa týchto názorov • naliehať • nástojiť (dôrazne žiadať, vymáhať): stojíme, nástojíme na našich požiadavkách; nalieha, aby sa sľúbené dodržalo • fraz. stáť si v slove
6. p. zaujímať sa 7. p. závisieť 8. p. jestvovať 9. p. pristať 2
trvať 1. pokračovať v čase (neprestajne, neprerušene) • jestvovať • existovať • byť • pretrvávať: zásoby ešte trvajú, jestvujú, sú; problémy stále trvajú, pretrvávajú • kniž. perzistovať • ostávať • neprestávať: nariadenie ostáva (v platnosti); búrka neprestáva • kniž. tlieť • udržiavať sa (utajene al. s vypätím): nádej, iskra tlie, udržiava sa • žiť • držať sa: tradície sa držia, žijú • prebiehať: rozhovor prebieha už hodinu
2. postupovať bezvýhradne podľa pevného stanoviska • pridŕžať sa • držať sa: trvať na svojom vyhlásení, pridŕžať sa, držať sa svojho názoru • zotrvávať • kniž. perzistovať: zotrvávať na svojom postoji • neustupovať • nezriekať sa: neustupujte od splnenia sľubu; nezriekajte sa príležitosti • nástojiť • žiadať (dôrazne): nástojí, žiada, aby prišli načas
nástojiť, -í, -a nedok. (na čom, so spoj. aby, že, s neurč. i bezpredm.) trvať na niečom, naliehať, dôrazne žiadať: Ondrej nástojil na jeho ukrutnom mučení. (Jégé) Nástojil, aby z gazdovského dvora urobili krčmu. (Ondr.) Poniektorí nástojili, že predsedom má byť Ondrej. (Ondr.) Iste by nástojila vidieť ju. (Kuk.) „Odveď ho!“ nástojí sestra. (Ráz.)
nástojiť nedok. dôrazne na niečom trvať, naliehavo žiadať: Ďeže som ňemala o to nástojiť! (Blatnica MAR); Nástojili to predať (V. Bielice TOP); Jano nástojil, len abi mu hu dali (Bzince p. Jav. NMV); Celú silú nástojil, abi zme mu to dali (Bošáca TRČ)
nástojiť ndk 1. o čo domáhať sa niečoho, dôrazne žiadať; na čo trvať na niečom: powedel, že ne len o tu (:ucztiwe:) klusu nastogj (RUDNO 1643); Uhrjk sam o takowi ffrajmok nastogil (D. JASENO 1732); predce wssak bohiňe na to welice nastogila (PT 1796); o zbožá pozustalosť nástogiťi nebuďeš (BN 1790) 2. doliehať, naliehať: w posledních dňéch nástogiťi budú časi nebezpečné (BN 1790); mosim ist, smrt nahliwa nastogi (Pie 18. st)