následník -a mn. -ci m. kto nasleduje al. má nasledovať po niekom (ako panovník, vysoký funkcionár ap.), nástupca: n. trónu;
následníčka -y -čok ž.;
následnícky príd.;
následníctvo -a s. právo, postavenie následníka
následník -ka pl. N -íci G -kov m.
následník -ka pl. N -íci G -kov m. 1. obyč. v spojení následník trónu ▶ v dedičnej monarchii obyč. najstarší syn panovníka, korunný princ: britský, španielsky n. trónu; priamy n. trónu; právoplatný, budúci n. cára; atentát na následníka habsburského trónu Františka Ferdinanda; povinnosti manželky následníka trónu; za následníka trónu uznal svojho najmladšieho syna 2. ▶ kto nasleduje al. by mal nasledovať po niekom, nástupca: následníci rodu; stať sa následníkom svojho otca; prezident si podal ruku so svojím následníkom ▷ následníčka -ky -čok ž.: sobáš následníčky trónu Márie Terézie a Františka Lotrinského; V našej obci predriekala a predspevovala modlitby a piesne nezabudnuteľná Záhorka, ktorú jej následníčky nedokázali prevýšiť. [A. Habovštiak]
následník p. nástupca
nástupca kto po niekom nastupuje vo funkcii: nástupca doterajšieho ministra • následník (kto nasleduje al. má nasledovať po niekom ako panovník, funkcionár a pod.): následník trónu • zastar. nástupník (Škultéty)
následník, -a, mn. č. -ci m.
1. kto nastupuje al. má nastúpiť po inom (obyč. na trón al. vysokú štátnu funkciu), nástupca: n. trónu;
2. zried. nasledovník, stúpenec;
následníčka, -y, -čok ž.;
následníctvo, -a str. právo, stav následníka
následník m. zried. nástupca (obyč. na trón): Štrnástom, po smrťi Ferendz Joška sa najvádz hovorilo o násleňňíkovi trónu (Lapáš NIT); následňík trónu (Hor. Lehota DK)
následník m čoho kto sa riadi niečím, nasledovník: jestli by byl kňez takový, jenž by latinskými slovy mluvit neuměl, nechť čte slovenským jazykem, zeť tu vyrozumět všeckým muže těm rečem latinským, jich býti následníkem (RL 1614)