následník -a mn. -ci m. kto nasleduje al. má nasledovať po niekom (ako panovník, vysoký funkcionár ap.), nástupca: n. trónu;
následníčka -y -čok ž.;
následnícky príd.;
následníctvo -a s. právo, postavenie následníka
následníctvo -va s.
následníctvo -va s. ▶ preberanie, prevzatie právomocí po niekom; právo následníka: n. prvorodeného; hierarchia následníctva rodu; boj o n.; mať právo na n.; vzdať sa následníctva (na trón) v prospech syna; cisár Karol VI. zabezpečil n. trónu pre Máriu Teréziu
následník, -a, mn. č. -ci m.
1. kto nastupuje al. má nastúpiť po inom (obyč. na trón al. vysokú štátnu funkciu), nástupca: n. trónu;
2. zried. nasledovník, stúpenec;
následníčka, -y, -čok ž.;
následníctvo, -a str. právo, stav následníka